Bakalarska_praca

Eugen Pauliny je protiklad účasti a neúčasti na deji, o ktorom sa vo vete vypovedá. Lokál slúži na zachytenie podstatných okolností súvisiacich s daným dejom; tvorí neúčasť na deji. Ostatné pády majú účasť na deji. Ďalším rozdelením je účasť aktívna, respektíve pasívna. Genitív a akuzatív vyjadrujú pasívnu účasť. Medzi nimi existuje protiklad úplne pasívna účasť (akuzatív) a čiastočne pasívna účasť (genitív). Pri účasti aktívnej nasleduje protiklad činnosť a „nie činnosť“. Datívom sa vyjadruje „nie činnosť“. Pri aktívnej činnosti sa prejavuje protiklad „nie viazaná činnosť“ a „viazaná činnosť“. Nominatív vyjadruje „nie viazanú činnosť“ a „viazanú činnosť“ zastupuje inštrumentál.50 Rozdelenie ilustruje nasledujúci obrázok (obrázok č. 2).

Obrázok č. 2 – Vyjadrenie protikladov v rámci pádov

Okrem týchto protikladov uvádza Ladislav Navrátil aj kontrast centrálnosť – periférnosť. Pády sa delia na centrálne – patria k nim nominatív, genitív, akuzatív; postcentrálne – datív a inštrumentál; periférne – lokál. Centrálne pády sú nevyhnutné pre konštrukciu vety, bez nich by nemohla vzniknúť a byť úplná. Preto sa nazývajú aj gramatickými pádmi. Postcentrálne pády majú konkrétnejšie významy, udávajú poradie pri účasti deja na označených predmetoch, preto sa označujú ako sémantické pády.

Periférnym (okrajovým) pádom je lokál.51 Rozdelenie ilustruje nasledujúci obrázok (obrázok č. 3).

50Viď PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 99.

51NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 26.

20

pád

Obrázok č. 3 – Vyjadrenie protikladov medzi pádmi

21

6 GRAMATICKÁ KATEGÓRIA ČÍSLA (gramatická

kategorie čísla, gramatička kategorija broja)

Gramatická kategória čísla sa spája s ohybnými slovnými druhmi. Určuje sa pri podstatných menách, prídavných menách, zámenách, číslovkách a slovesách. O tvare substantíva nerozhoduje len rod a pád, ale aj číslo. Väčšina predmetov môže vystupovať ako v jednom exemplári, tak aj vo viacerých množstvách. Sú to veci, ktoré je možné počítať. Podľa toho koľkých jednotlivcov (jedného alebo viacerých) označuje, sa číslo delí na singulár (jednotné číslo) a plurál (množné číslo).52

Singulár:

spravidla vyjadruje existenciu jedného objektu (s. lampa, srdce, vankúš; č. lampa, srdce, polštář; ch. lampa, srce, jastuk),

sa používa aj pri pomenovaní látok, plodín, hmôt, ktoré sa nepočítajú na kusy: s. zlato, železo, kyslík; č. zlato, železo, kyslík; ch. zlato, željezo, kisik,

sa využíva pri menách abstraktného pôvodu, ktorými sa vyjadrujú činnosti, stavy, vlastnosti, city, schopnosti: s. práca, pamäť, sluch; č. práce, paměť, sluch, ch. posao, rozum, sluh (množstvo látok a abstraktných pojmov sa určuje neurčitými číslovkami alebo substantívami, ktoré vyjadrujú určité množstvo: s. trocha mlieka, málo šťastia, veľa radosti; č. trocha mléka, málo štěstí, hodně radosti; ch. malo mlijeka, malo sreće, mnogo radosti),

vyjadruje uniká alebo jednoprvkové množiny: s. gotika, vesmír; č. gotika, vesmír; ch. gotika, svemir,

sa vyjadruje aj idiomatickými spojeniami: s. kvapka vody, kocka cukru,; č. kapka vody, kostka cukru; ch. kapljica vode, kocka šećera.53

Plurálom sa prezentuje viacej predmetov patriacich do určitého druhu (s. lampy, srdcia, vankúše; č. lampy, srdce, polštáře; ch. lampe, srca, jastuci).54

52V chorvátskej terminológii potom jednina/singular a množina/plural. Porov. SILIĆ, J. – PRANJKOVIĆ, I.: Gramatika, s. 38; NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 24; MISTRÍK, J.:

Modrná slovenčina, s. 108.

53Porov. PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 96–97; CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137; TEŽAK,

S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 98–99; BARIĆ, E. a kol.: Hrvatska gramatika, s. 100.

54Porov. CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137; PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 96.

22

Na vyjadrenie jednotného a množného čísla slúži súbor singulárových

a plurálových koncoviek, ktoré zároveň vyjadrujú ich gramatický rod a pád. S formou substantíva v jednotnom alebo množnom čísle sa zhodujú tvary príslušných adjektív, zámen, čísloviek a slovies, ktoré vstupujú s podstatným menom do syntaktického vzťahu: s. Všetky malé deti plakali; č. Všechny malé děti plakaly; ch. Sva su mala djeca plakala.55

6.1DVOJNÉ ČÍSLO ALEBO DUÁL (dvojné číslo/dual, dvojina/dual)

V chorvátčine existuje okrem singuláru a plurálu aj tzv. dvojina alebo dual.56 Toto číslo existovalo súčastne vedľa jednotného a množného čísla. Označovali sa ním osoby alebo veci, ktoré sa vyskytovali v dvojici (v páre). V češtine a slovenčine tento typ čísla však zanikol a zanechal po sebe len niekoľko tvarov s významom množného čísla.

Pozostatky v slovenčine: očú, ušú; v češtine ich je okrem podstatných mien oči, uši, o niečo viac: rukou, nohou, ramenou, prsou, kolenou. V chorvátčine: ruku, nogu, očiju, ušiju.57

Duálové tvary majú v chorvátskom jazyku podstatné mená mužského

a stredného rodu, ktoré sú v genitíve singuláru zakončené na -a (tzv. a-deklinácia), a to v spojení s číslovkami dva, tri, štyri a oba (dual dva/tri/četiri/oba velika grada – množina ti veliki gradovi). Spomínaný typ čísla je v chorvátčine práve preto, aby umožnil odlíšenie singuláru od plurálu substantív uvedených rodov. V spojení s týmito číslovkami sa podstatné meno nachádza v genitíve jednotného čísla. V prípade, že sa číslovky skloňujú, podstatné meno sa skloňuje taktiež a jeho tvary sa nachádzajú v množnom čísle.58

55Porov. Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 229;

MISTRÍK, J.: Moderná slovenčina, s. 108.

56Pochádzajúce z latinského slova duo = dva. Viď TEŽAK, S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 93.

57Tieto príklady sa nachádzajú v genitíve množného čísla. Porov. PAULINY, E. – RUŽIČKA, J. – ŠTOLC, J.: Slovenská gramatika, s. 452–453; KOMÁREK, M.: Mluvnice češtiny. 2, Tvarosloví. Praha 1986, s. 51; MARKOVIĆ, I.: Uvod u jezičnu morfologiju. Zagreb 2012, s. 233.

58Marković uvádza, že niektoré chorvátske gramatiky sa zhodujú na tom, že by toto číslo malo niesť názov paukal (malina), pretože sa nejedná len o číslo dva. V niektorých jazykoch existujú aj ďalšie typy ako napríklad: trijal (trojina), kvadr(ij)al. Viď MARKOVIĆ, I.: Uvod, s. 493; TEŽAK, S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 94; BARIĆ, E. a kol.: Hrvatska gramatika, s. 101.

23

6.2KVANTIFIKÁCIA

Kvantifikácia (zavedenie číselných pojmov a vzťahov) existuje číselná alebo lexikálna:

a)Číselná kvantifikácia je určenie množstva pomocou číslovky ako slovného druhu. Vo všetkých troch jazykoch sa používajú pri tejto kvantifikácii základné alebo skupinové číslovky, ktoré vyjadrujú určité množstvo, napríklad: s. päť chlapcov, dvoje dverí; č. pět chlapců, dvoje dveře; ch. pet dječaka, dvoja vrata.59

b)Lexikálna kvantifikácia utvrdzuje približné množstvo niečoho pomocou podstatných mien, ktoré označujú množstvo a neurčitými číslovkami ako napríklad: s. hrsť, málo, kvapka; č. hrst, málo, kapka; ch. šaka, malo, kapljica:

s. hrsť pšenice, málo múky, kvapka vody; č. hrst pšenice, málo mouky, kapka vody; ch. šaka pšenice, malo brašna, kapljica vode.60

6.3POČITATEĽNOSŤ A NEPOČITATEĽNOSŤ (počitatelnost

a nepočitatelnost, brojivost i nebrojivost)

Protiklad singularity a plurality vyjadrujú substantíva označujúce počítateľné predmety

(s. hruška – hrušky; č. hruška – hrušky, ch. kruška - kruške). Tieto podstatné mená majú aj jednotné aj množné číslo. Plurálovou podobou sa vyjadruje význam „viac ako jeden“, forma singuláru má zvyčajne význam jednotlivosti (s. kúpiť si nový počítač; č. koupit si nový počítač; ch. kupiti novo računalo). Jednotné číslo môže niesť aj význam, ktorým sa neoznačuje jeden objekt, ale myslí sa na druh: s. Človek je smrteľný; č. Člověk je smrtelný; ch. Čovjek je smrtan (t.j. nie rovnaký jednotlivý človek, ale človek vôbec; každý človek, všetci ľudia).61 K počítateľným substantívam patria najmä konkrétne podstatné mená a menšia časť abstraktných mien (s. zvuk – zvuky, vzťah – vzťahy; č. zvuk – zvuky, vztah – vztahy; ch. zvuk – zvuci/zvukovi, odnos - odnosi).62

Marija Znika uvádza, že počítateľnosť nie je dôsledok číselnej kvantifikácie, naopak predchádza jej a predstavuje jej nutnú podmienku (počitateľnosť nie je závislá

59V češtine sú to druhové číslovky a v chorvátčine brojevni pridjevi. Porov. Příruční mluvnice češtiny.

[editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 229; ZNIKA, M.: Kategorija brojivosti u hrvatskom jeziku. Zagreb 2002, s. 95.

60V chorvátčine sa spájajú s príslovkami miery. Porov. ZNIKA, M.: Kategorija, s. 95; DVONČ, L. a kol.: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava 1966, s. 355.

61Porov. Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 230; PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 96–97; CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137; ZNIKA, M.:

Kategorija, s. 65; MARKOVIĆ, I.: Uvod, s. 234.

62NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 14.

24

na numerickej kvantifikácii, práve naopak táto kvantifikácia závisí na počítateľnosti).63

Nepočítateľné podstatné mená sú protikladom k počítateľným menám. Chýba im vlastnosť počítateľnosti, preto sa používajú len v jednotnom čísle. Pri týchto substantívach nedochádza ku vzťahu protikladu singulár – plurál. K nepočítateľným pomenovaniam patria abstraktné, hromadné a látkové podstatné mená.64

Počítateľné podstatné mená majú možnosť dvojakej kvantifikácie:

a)priame počítanie – numerické aj nenumerické (pomocou neurčitých čísloviek a substantív vyjadrujúcich množstvo):

s. desať kníh, mnoho šálok; č. deset knih, mnoho šálků; ch. deset knjiga, mnogo

šalica,

b)nepriame počítanie (pomocou kvantifikátora):

s. tridsať škatúľ mobilov, tri kilogramy banánov; č. třicet krabic mobilů, tři kilogramy banánů; ch. trideset kutija mobitela, tri kilograma banane.

Nepočítateľné podstatné mená sa môžu počítať:

a) priamo – len nenumericky:

s. málo vína, množstvo peny; č. málo vína, množství pěny; ch. malo vina,

mnoštvo pjene,

b)nepriamo – len pomocou kvantifikátorov:

s. tri plechovky piva, dva kilogramy soli; č. tři plechovky piva, dva kilogramy soli; ch. tri limenke piva, dva kilograma soli.65

63Viď ZNIKA, M.: Kategorija, s. 96.

64Porov. NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 14–15; ZNIKA, M.: Kategorija, s. 65.

65ZNIKA, M.: Kategorija, s. 98.

25

6.4SINGULÁRIÁ TANTUM

Singuláriá tantum ani významom, ani vzťahmi, ani gramatickými príznakmi netvoria jednotnú skupinu. Označujú nepočítateľné veci (s. mak, č. mák, ch. mak), stavy (s. žiaľ,

č. žal, ch. žalost ) a predmety, ktoré existujú vo väčšom počte v rámci jedného druhu súborne (s. učiteľstvo, č. učitelství, ch. učiteljstvo). Prítomnosť výlučného singuláru pramení z ich lexikálneho významu. Spájajú sa so slovami vyjadrujúcimi množstvo alebo mieru.66

K singuláriám tantum patria podstatné mená:

hromadné,

látkové,

abstraktné,

vlastné.

6.4.1HROMADNÉ PODSTATNÉ MENÁ (hromadná podstatná jména, zbirne

imenice)

Hromadné podstatné mená (kolektíva) pomenúvajú množstvo a mieru vecí ako ucelenú jednotu.67 Význam mnohosti vylučuje ako plurál, tak aj počítanie. Sémantická celistvosť zamedzuje vydelenie jednotlivín. K týmto podstatným menám náleží veľká časť kolektív (podstatných mien hromadných), t.j. názvov súborov tvorených entitami

(jednotlivinami):

v slovenčine: ľud, mládež, hmyz,

v češtine: lid, mládež, hmyz,

v chorvátčine: puk, mladež, gamad.68

Množstvo týchto podstatných mien sa tvorí pomocou špecifických prípon:

v slovenčine: ľudstvo, krovie, aristokracia,

v češtine: lidstvo, křoví, aristokracie,

v chorvátčine: čovječantsvo, grmlje, aristokracija.69

66Porov. CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137; NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 24; ZNIKA, M.: Kategorija, s.80; Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka

Rusínová], s. 231.

67Porov. NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 24; TEŽAK, S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 98; ZNIKA, M.: Kategorija, s. 92.

68Porov. CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137; NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 24.

69slovenčina: -stvo (obyvateľstvo), -ina (guľatina), -(č)ie (ístie, malinčie), -ia (aristokracia), -ita

(generalita), -Ø (ľud, riad, junač)

čeština: - í, -oví (dříví, stromoví), -ina (březina), -Ø (hmyz, dobytek), -stvo (učitelstvo), -ství (lidství)

26

Hromadné podstatné mená je taktiež možné rozdeliť na:

a)tie, pri ktorých nie je možné tvoriť vzájomný vzťah singulár – plurál, respektíve tie, ktoré nemajú množné číslo a sú nepočitateľné:

s. nábytok, divina; č. nábytek, divina; ch. namještaj, divljač,

b)tie kolektíva, pri ktorých existuje okrem pravidelného množného čísla aj hromadný plurál a dajú sa počítať:

Tabuľka č. 4 – Hromadný plurál vo vzťahu k singuláru a plurálu

c)podstatné mená, ktoré sú počtateľné a môžu tvoriť množné číslo: s. národ, stádo; č. národ, stádo; ch. narod, stado,

d)v chorvátčine sú to ešte djeca, gospoda, vlastela a iné, ktoré môžu stáť namiesto pravidelného plurálového tvaru.71

V češtine sa kolektíva spájajú s číslovkami druhovými vo význame zachytávajúcom príslušnosť k spoločnému druhu, na rozdiel od slovenčiny, kde kolektíva pomenúvajú celok a nie jednotliviny z celku. V tomto prípade v slovenčine nie je možné vyjadrovať počet jednotlivín číslami; je však prípustné vyjadrovať veľkosť a mieru celku: dvojí listí, trojí učivo, dvojí panstvo.72

chorvátčina: -stvo (čitateljstvo), -ina (čuvarina), -je (otočje), -ad (telad), -ota (dobrota), ilo/-lo (crvenilo, ruglo), -Ø (drijem, blud) a iné. Porov. DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 147; Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 231; BARIĆ, E. a kol.:

Hrvatski jezični savjetnik, s. 35–36.

70„Niektorí autori sa domnievajú, že názov hromadný plurál nie je vhodný, lebo neodráža podstatu veci. Vhodnejším sa zdá byť názov celistvosť. Plurál pojímaný ako celistvosť nie je počitateľný a odporuje plurálu ako sledu jedinečných počítateľných predmetov.“ Viď ZNIKA, M.: Kategorija, s. 92–93.

71Tamtiež, s. 94.

72Porov. DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 148; CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 138; Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 231.

27

Ladislav Dvonč uvádza, že kolektíva sú väčšinou odvodené a synonymicky späté s plurálom kusových podstatných mien: mužstvo – muži, ľudstvo – ľudia, vtáctvo – vtáky.

Tento autor taktiež spomína, že medzi hromadné substantíva nepatria pomenovania pre útvary a počet jednotlivín: črieda, kŕdeľ, stádo, pretože sa spájajú s druhým podstatným menom: črieda koní, kŕdeľ vtákov, stádo koní.73

6.4.1.1HROMADNÉ PODSTATNÉ MENÁ ZAKONČENÉ NA -AD

Zvláštna skupina hromadných podstatných mien sa nachádza v chorvátskom jazyku.

Tento celok označuje skupiny nepočitateľných a neindividualizovaných jednotlivín, zvlášť mladé a živé bytosti (osoby a zvieratá) stredného rodu. Zatiaľ čo v chorvátčine sa množné číslo týchto substantív nahradzuje hromadným pomenovaním, v slovenčine a češtine tieto substantíva majú prirodzené množné číslo74:

Tabuľka č. 5 – Hromadné podstatné mená

Tieto kolektívne podstatné mená sa tvoria pomocou sufixu -ad napríklad:

a)bure – burad, djevojče – djevojčad, dugme – dugmad, june – junad, momče momčad, prase – prasad,

b)s alternáciou ije/je: zvijere – zvjerad, respektíve ije/je a ije/je: ždrijebe – ždrebad a ždrjebad.

73DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 147.

74Porov. BARIĆ, E. a kol.: Hrvatska gramatika, s. 318; BARIĆ, E. a kol.: Hrvatski jezični savjetnik, s. 96.

75Niektoré jednotliviny z tejto skupiny hromadných podstatných mien môžu mať aj supletívne množné

číslo zakončené na -ić-, napríklad: pile – pilići (ako supletívne množné číslo) – pilad (ako hromadné podstatné meno). Porov. BARIĆ, E. a kol.: Hrvatska gramatika, s. 143; TEŽAK, S. – BABIĆ, S.:

Gramatika, s. 98.

28

6.4.2LÁTKOVÉ PODSTATNÉ MENÁ (Látková podstatná jména, Gradivne

imenice)

Tieto podstatné mená označujú substancie vyskytujúce sa v súvislom alebo len bezvýznamne členiteľnom množstve (sypké a tekuté látky). Materiálie nie je možné počítať, ale iba merať a vážiť. Spravidla sa vyskytujú výlučne v jednotnom čísle.

K látkovým podstatným menám patria názvy potravín, tekutín, plodín, textílií, hmôt či javov:

v slovenčine: voda, káva, chlieb,

v češtine: voda, káva, chléb,

v chorvátčine: voda, kava, kruh.76

Materiálie sú zväčša neodvodené. Ak sa pri nich využije množné číslo, tak neoznačuje mnohosť jednotlivých substancií, ale označuje počet druhov77:

6.4.3ABSTRAKTNÉ PODSTATNÉ MENÁ (abstraktní podstatná jména,

apstraktne imenice)

Abstraktné podstatné mená sú pomenovania činností, stavov a citov, duševných schopností a zmyslov, vlastností a iných abstraktných pojmov:

v slovenčine: socializmus, jedenie, viera78,

v češtine: socialismus, jedení, víra,

v chorvátčine: socijalizam, jedenje, vjera.79

76Porov. DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 149; NAVRÁTIL, L.: Nomenálne slovné druhy, s.15;

CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137.

77Porov. NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 15; DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 151;

TEŽAK, S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 98.

78V slovenčine sa rozlišujú tzv. pravé a nepravé abstraktá, ktoré sa v dostupných českých a chorvátskych gramatikách neuvádzajú. Nepravé abstraktá sú pomenovania bytostne vymedzených javov, patria medzi kusové podstatné mená s riadnym plurálom (dni, hodiny, roky, nárazy). Viď MIKO, F.: Rod,

číslo a pád podstatných mien. Bratislava 1962, s. 79.

79Porov. CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137; NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 24.

29