Prekladatelske_listy_9

Rozhovory

Preferujete po tejto skúsenosti skôr spoločné preklady alebo naďalej radšej prekladáte samostatne?

Na to, aby dvaja prekladatelia či dve prekladateľky spolupracovali takto úzko na preklade jednej knihy, sa musia stretnúť naozaj dvaja ľudia na jednej vlne. Nám sa to, našťastie, podarilo, ale určite to nie je pravidlo. Ešte som takto spolupracovala s Lindou Magáthovou na preklade Kroník Amberu od Rogera Zelazneho, ale ďalej už idem znova sama. Ak sa však naskytne príležitosť prekladať ďalšiu Martinovu knihu v spolupráci s Barborou Kráľovou, tak veľmi rada!

Ako vnímate teóriu prekladu vo vzťahu k praxi? Dokáže prekladateľ s teoretickým zázemím vytvoriť lepší preklad?

Určite je teória potrebná a nápomocná, veď ako pri každej špecializovanej činnosti. Ja som síce mala na škole radšej praktické hodiny, ale sama vidím, že z tej teórie sa na mňa veľa nalepilo a pomáha mi to pri práci. Viem, čo si môžem či nemôžem dovoliť a prečo, ako pristupovať k prekladom reálií či citácií a podobne.

Existuje kniha, ktorú by ste niekedy chceli preložiť?

Dlho som túžila preložiť knihu z portugalčiny, ktorú som študovala spolu s angličtinou a je to moja srdcová záležitosť. To sa mi nedávno splnilo dielom Kniha nepokoja od Fernanda Pessou, takže si teraz musím vysnívať iný projekt. Napríklad komiks, do toho by som sa pustila veľmi rada.

Čo by ste odporučili študentom – budúcim prekladateľom?

Určite veľa čítať. A čítať po slovensky, aby si rozširovali slovnú zásobu a repertoár zaužívaných slovných spojení. A v kvalitných prekladoch zasa nájdu kopu šikovných riešení, ako napríklad prekladať trpné konštrukcie a podobne. Nestačí poznať jazyk originálu, ale hlavne treba mať jasno v jazyku cieľovom, veď o ten nám ide.

A pri samotnom prekladaní by som rada zdôraznila viacnásobnú kontrolu. Vždy si treba preložený text znova porovnať s originálom: či niekde nevypadla veta, či neprehliadli slovko, ktoré mení význam celej výpovede napríklad z kladnej na zápornú... A potom si, samozrejme, treba celý preklad ešte raz prečítať, sústrediť sa na štylistiku, jednoducho, či sa to dobre číta. Iba tak budú schopní odovzdať kvalitnú prácu, nad ktorou nebude redaktor či redaktorka zúriť a chytať sa za hlavu.

Étienne Dolet povedal pred smrťou slávnu vetu: „Traduttore, traditore.“ Čo si o tom myslíte? Je prekladateľ zradca?

Pri preklade sa treba zmieriť s tým, že sa vždy bude líšiť od pôvodného diela, a nielen jazykom. Vždy sa nájde nepreložiteľná veta či situácia, treba ju nahradiť

161

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

inou, neutrálnejšou a už vzniká posun. A to je určite taká malá zrada na pôvodnom diele. Ale s tým asi nič nenarobíme, ja aj v tom vidím krásu prekladania: príbeh žije vlastným životom a je na každom prekladateľovi a prekladateľke, aby jeho silu a krásu podali ďalej v rámci možností svojho jazyka. Skrátka, aby z neho mali čitatelia ich preloženého textu rovnaký zážitok, ako mali oni pri čítaní originálu.

162

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Mgr. Barbora Kráľová, PhD. absolvovala štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo v jazykovej kombinácii anglický jazyk a kultúra a ruský jazyk a kultúra. Doktorský titul z translatológie obhájila na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Dva roky pracovala ako projektová manažérka v prekladateľskej agentúre, potom sa prekladu beletrie a marketingových textov začala venovať na voľnej nohe. Debutovala prekladom viacerých poviedok v knihe Krvilačné tety a iné zvery od Sakiho (Európa), ďalej nasledovali preklady autorov ako A. C. Doyle (Diabolská izba, Európa), B. Stoker (Dáma v rubáši, Európa). Venovala sa knihám pre deti (séria komiksov Veľký frajer Nate, Albatros a i.). V tvorivej prekladateľskej spolupráci prispela k prekladom Kroník Amberu (Tatran) od R. Zelazneho a série G. R. R. Martina Pieseň ľadu a ohňa (Tatran). Vo voľnom čase organizovala literárne večery v nitrianskej kaviarni Trafačka a organizovala Noc literatúry 2017 v Nitre. Aktuálne už takmer dva roky pracuje ako šéfredaktorka pre beletriu vo vydavateľstve Ikar.

Pomáhali ste si pri preklade ságy Hra o tróny nejakými paralelnými textami? Mali ste konzultantov?

Pomáhali sme si hlavne anglickou online encyklopédiou, ktorú vytvorili fanúšikovia. Bez nej by to asi bolo o dosť ťažšie. Obe sme si občas niektoré veci vyhľadávali aj v jazykoch, ktoré sme študovali – ja v ruštine a Lucia v portugalčine. Našla som aj online verzie ruských prekladov, ale neviem, či boli oiciálne, lebo takmer vždy, keď som tam niečo chcela nájsť, tak tá konkrétna pasáž chýbala. Mala som pocit, že tretina textu z toho ruského prekladu jednoducho zmizla. Češtine sa asi väčšina slovenských literárnych prekladateľov vyhýba, je priveľmi blízka na to, aby sa jej potom človek dokázal striasť. Nuž a raz som mala snahu skonzultovať s niekým časť brnenia, ale nepochodila som. Takže nakoniec sme konzultovali hlavne encyklopédie a internet.

Ako by ste opísali štýl G. R. R. Martina a aké prekladateľské oriešky sa v jeho textoch najčastejšie vyskytujú?

Jeho štýl je pomerne čistý, mne sa prekladal dobre, ku koncu doslova výborne, už som ho poznala. V porovnaní s Rogerom Zelaznym to bola malina. Popravde, takto s odstupom času si už ani veľmi nespomínam na nejaké oriešky. Podchvíľou sa vyskytlo nejaké hovoriace meno alebo názov, ktoré bolo treba urýchlene vyriešiť. Hlavným orieškom bol rozhodne ten nikdy nekončiaci objem textu.

163

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Aké je to spolupracovať na preklade knihy s iným prekladateľom? Aké výhody alebo nevýhody to prináša?

Pre mňa to nebola prvá skúsenosť, prekladala som už s kolegami Kubušom a Djovčošom zbierku poviedok britského satirika Sakiho. V tomto prípade to však bolo naozaj iné, išlo o spoluprácu na jednom texte a vyžadovalo si to aj špeciický prístup. Za seba hovorím, že to bola vynikajúca skúsenosť. Cítila som veľkú istotu a vďaka tomu sa mi pracovalo úplne inak.

Preferujete po tejto skúsenosti skôr spoločné preklady alebo naďalej radšej prekladáte samostatne?

Pravdupovediac, radšej by som už prekladala len vo dvojici, ale asi len s Luciou. Boli sme dokonale zohraté.

Ako vnímate teóriu prekladu vo vzťahu k praxi? Dokáže prekladateľ s teoretickým zázemím vytvoriť lepší preklad?

Nerada by som to hodnotila z toho hľadiska. Keďže sama mám teoretický základ, nie som si istá, či sa dokážem odosobniť. Núti ma to uvažovať smerom, ktorý gloriikuje teóriu. Podľa mňa je teoretické zázemie potrebné – otvára obzory, rozširuje diskusiu. Prekladateľ s teoretickým zázemím jednoducho úplne inak uvažuje, inak vníma súvislosti, ale to neznamená, že „nadupaný“ teoretik vie prekladať. Podstatný je cit pre jazyk a štýl a pravdaže všeobecný rozhľad.

Existuje kniha, ktorú by ste niekedy chceli preložiť?

Nie, nemám žiadny prekladateľský sen. V zásade som celkom zvedavá, aké preklady sa ku mne dostanú, s čím ma ten-ktorý vydavateľ osloví.

Čo by ste odporučili študentom – budúcim prekladateľom?

Aby nemali priveľké oči, literárny preklad je tvrdý chlebíček. Ak chcú prekladať beletriu, mali by si cibriť štýl a učiť sa od najlepších. Mne veľmi pomohlo, že som diplomovú prácu písala na tému kritiky prekladu beletristického diela. Porovnávaním viacerých prekladov od skúsených prekladateľov som veľa pochytila. Dobré je tiež na začiatku spolupracovať s kvalitným redaktorom.

Étienne Dolet povedal pred smrťou slávnu vetu: „Traduttore, traditore.“ Čo si o tom myslíte? Je prekladateľ zradca?

Nevidím to tak tragicky. V preklade sa vždy čosi stráca. Podstatné je, koľko sa v ňom dá nájsť.

Otázky formuloval

Marián Kabát

164

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

PREKLADOPÉDIA 3

AKO ZAČAŤ NA VOĽNEJ NOHE

AKO PREKLADATEĽ A TLMOČNÍK

Mgr. Linda Magáthová v roku 2012 ukončila magisterské štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo anglický jazyk a kultúra a nemecký jazyk a kultúra. Okrem týchto dvoch jazykov si neskôr do repertoára pribrala aj poľštinu. Na voľnej nohe pôsobí v podstate od ukončenia svojho štúdia. V preklade sa špecializuje na oblasti ako logistika, prírodné vedy a automobilový priemysel. Venuje sa však aj umeleckému prekladu. Prekladala dve knihy zo série Star Wars (Egmont), rôznu detskú literatúru, ale aj fantasy, napríklad Kroniky Amberu od Rogera Zelaznyho (Tatran, v spolupráci s Barborou Kráľovou, Luciou Halovou a Martinou Petákovou) a Deti krvi a kostí od Tomi Adeyemiovej. Prekladala aj psychothriller Sebastiana Fitzeka Šialená hra. Čo sa tlmočenia týka, odovzdávala posolstvá pre klientov ako Volkswagen, Eset, Svetová banka.

Aké boli Vaše prekladateľské a tlmočnícke začiatky?

Všelijaké, ako to už asi v prípade začiatkov býva. Pre prekladateľstvo a tlmočníctvo som sa rozhodla skoro až v maturitnom ročníku, veľmi som sa tam chcela dostať, a tak som na škole bola aktívna. Prihlásila som sa do takmer každého ročníka Prekladateľskej univerziády, aby som získala spätnú väzbu na svoje preklady, aj na súťaž Poľského inštitútu v preklade, tlmočila som aj na konferenciách, ktoré poriadala UKF. Keď dnes hovorím o svojej práci, väčšinou každého zaujíma preklad knižiek, najmä beletrie, ale tomu sa venujem len od roku 2016 (štúdium som ukončila v roku 2012, živnosť na preklady a tlmočenie mám až od roku 2013). Pôvodne som sa totiž chcela venovať len odborným textom, nebránila som sa ani tlmočeniu. Bránila som sa len beletrii, lebo mi to prišlo príliš zložité. Prvé preklady som robila pre známych – prekladala som kopu abstraktov pre študentov z iných odborov, veľa odborných textov pre známych doktorandov, najrôznejšie dokumenty pre známych a kamarátov, neskôr som pracovala v stavebnej irme ako asistentka na diaľku (písala som maily, komunikovala so zákazníkmi, úradmi v Rakúsku a pod.), prekladala som a tlmočila, najmä počas výjazdov do Rakúska. Počas celého štúdia som doučovala doma alebo učila v jazykovke.

165

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Po štúdiu som bola chvíľu zamestnaná na pozícii projektovej manažérky v prekladateľskej agentúre a potom 2 roky na živnosť v DHL v bratislavskom Volkswagene, kde som najmä učila nemčinu a angličtinu, ale aj prekladala hŕby iremných dokumentov a tlmočila pri rôznych auditoch alebo zahraničných návštevách a školeniach. Naučila som sa tam veľa o logistike a automobilovom priemysle, čo mi neskôr veľmi pomohlo. Počas týchto dvoch rokov som pracovala aj na zákazkách pre iných klientov, preto som nakoniec z tejto pozície odišla na voľnú nohu. V areáli Volkswagenu som však zostala, lebo som často tlmočila pre agentúru, ktorá tam pôsobila, a pracujem pre ňu doteraz. A postupne sa to rozbiehalo, prax sa nabaľovala, až kým som prišla po dnešný stav – pokiaľ ide o slovenský trh, pracujem najmä pre priamych klientov (okrem možno dvoch agentúr), pokiaľ ide o zahraničný, prevažujú nemecké a rakúske agentúry, ale postupne začínam pracovať skôr pre priamych klientov, a od svojej prvej knižky takmer nepretržite pracujem vždy aj na nejakom knižnom preklade pre slovenské vydavateľstvá. Z odborných textov prijímam zákazky rôzneho druhu, ale uprednostňujem logistiku a automobilový priemysel, prípadne techniku, pretože v týchto oblastiach mám najviac praktických skúseností. Navyše, na našom trhu s naším zameraním ekonomiky sa týmto oblastiam germanista, ale aj anglista, vyhne len ťažko.

Dnes by som to asi urobila inak – možno by som si založila živnosť už počas štúdia, aby som mohla už vtedy faktúrovať a dostať sa k zaujímavejším zákazkám, ale myslím, že to nakoniec dopadlo tak, ako malo. Na druhej strane, celkom dobrá cesta je aj zamestnať sa na pár rokov v nejakej irme, získať prax a vedomosti z konkrétneho odboru, rozvíjať spoluprácu s inými klientami a postupne sa vydať na voľnú nohu. Ale dnes majú študenti výhodu v tom, že majú viac informácií a môžu sa rozhodnúť, ktorou cestou ísť.

Máte „vysnívanú“ zákazku, ktorú by ste nikdy neodmietli?

Mám, dokonca viac. Pri tomto povolaní sa musím extrémne brzdiť a často si vedome pripomínať, že nemôžem prijať každú zákazku, lebo sa mi často stáva, že chcem robiť všetko! Pokiaľ ide o odborný preklad, veľmi rada by som si raz preložila encyklopédiu alebo náučnú literatúru z oblasti klimatológie, biológie, botaniky, zoológie či ochrany prírody, čo sú moje absolútne najobľúbenejšie témy. V detstve boli moje obľúbené knihy najmä encyklopédie o zvieratách a prírode všeobecne, takže dúfam, že sa k nim raz prepracujem aj v rámci svojej práce. A v tom umeleckom som nikdy nemala veľké ambície, netuším, ako som sa dostala k toľkým zaujímavým textom a knižkám, ale som za to vďačná. Akosi mi prischol najmä žáner fantasy, a veľmi sa z toho teším. Mojím tajným snom je raz dostať na preklad knihu od Anne Rice (napísala napríklad Interview s upírom), ale keďže moje vysnívané dielo je obrovská kniha s rozsahom vyše 900 strán a navyše, vyšla už dávnejšie, v roku 1990, neviem, kto by ju chcel vydať. Ale ak to tu

166

Rozhovory

číta nejaký vydavateľ, ktorý má chuť o tom aspoň popremýšľať, tak sa hlásim na preklad diela s názvom he Witching Hour! A pri preklade Kroník Amberu som si zamilovala aj štýl Rogera Zelaznyho, ak príde ponuka vydať nejaké jeho ďalšie dielo, okamžite sa na ňu vrhnem!

Akú zákazku by ste, naopak, nikdy neprijali?

Nemám žiadny zoznam toho, čo by som nevzala... Ale tak pocitovo, určite nič zo zbrojárskeho priemyslu, mäsospracujúceho priemyslu či poľovníctva alebo niečo, čo je v hrubom rozpore s vedeckými poznatkami (neviem si predstaviť prekladať príručku homeopatie alebo texty proti očkovaniu) či s mojimi názormi – pokiaľ ide o komerčné texty a nie je to len súčasť nejakého románu. Ale ani príliš „krvavé“ a brutálne romány (keď mi v Tatrane ponúkli knižku Sebastiana Fitzeka, najprv som si zistila, či v nej každá druhá postava nezomrie nejakou príšernou smrťou, až potom som ju vzala).

Spomínate si na nejaké zložité situácie pri preklade/tlmočení? Ako ste ich riešili?

Pri preklade vznikajú zložité situácie najmä z technických príčin – keď sa mi v Tradose nedá niečo otvoriť, uložiť, alebo sa niečo kazí, samozrejme, z nejakej neznámej príčiny. Vtedy jednoducho googlim a prehľadávam rôzne fóra pre prekladateľov v nádeji, že podobný problém už niekto (vy)riešil predo mnou. To sa sem-tam stane.

Ak si neviem rady s nejakým pojmom alebo vetou a už som prešla kompletne celý internet, väčšinou sa niečo pokúsim vymyslieť v spolupráci so skúsenejšími kolegami alebo píšem kamarátom, ktorých mám v krajine svojho východiskového jazyka.

Pri tlmočení sa asi zložitejšie situácie vyskytnú častejšie. Ale nemám žiadnu vtipnú príhodu. Väčšina zložitejších situácií je spojená s tým, že rečník sa rozhodne nehovoriť do mikrofónu a potom si treba domýšľať, alebo pri tlmočení nejakého technického školenia (čo je môj najobľúbenejší typ zákazky) rečník začne hovoriť o úplne iných veciach, než boli v podkladoch a vtedy treba tvoriť. Ale zažila som aj situáciu, keď rečník, Talian, celý čas hovoril veľmi lámanou angličtinou a vymýšľal si nielen gramatiku, ale aj slová. Ale všetko sa nám nejako spolu s jeho poslucháčmi podarilo úspešne dešifrovať a odniesť si vedomosti, ktoré im chcel sprostredkovať, takže to dopadlo dobre.

V spolupráci s inými prekladateľkami (L. Halová, B. Kráľová, M. Petáková) ste pracovali aj na Kronikách Amberu (R. Zelazny, Tatran). Ako sa vám spolupracovalo a ako ste zabezpečovali konzistentnosť?

Toto je asi najčastejšie kladená otázka ku Kronikám Amberu. Najmä na internetových fórach ku knihám a fantasy som zachytila mnohé diskusie, kde sa

167

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

rozoberalo, ako môžu dať jednu knihu, resp. ságu prekladať štyrom prekladateľkám. Fanúšikovia sa totiž obávali, či to neovplyvní kvalitu prekladu a hlavne jednotnosť štýlu. Dovolím si povedať, že štýl sa nám podarilo zachovať. (Sága sa skladá z piatich kníh, kde je hlavnou postavou Corwin, a z ďalších piatich, ktoré sú písané z pohľadu jeho syna Merlina, takže štýl je mierne odlišný.)

Ja som do projektu nastúpila až pri preklade tretej knihy z desiatich, najprv som si prečítala preklady, čo už mali Lucia s Barborou hotové, a keď som dokončila svoj preklad, čítala ho po mne Lucia, rovnako som čítala ja jej preklad. Martina pracovala iba na jednej knihe, ale aj jej preklad sme si potom čítali, aby boli všetky texty jednotné. Z väčšej časti sme potom na knižkách robili ja s Luciou. Navyše, všetky knihy veľmi dôkladne redigovala pani Jusková. Po zapracovaní redakčných zmien sme ešte ja s Luciou čítali všetky knihy v zalomenej podobe, takže si myslím, že sme mali viac než dosť možností konzistentnosť si dobre ustrážiť. Po toľkých čítaniach sa mi jednotlivé diely začali pomaly zlievať, takže dnes už ani neviem, ktoré diely som prekladala ja, musím sa vždy pozrieť, keď sa na to niekto pýta.

Čo sa týka slovnej zásoby, celý čas sme mali na Disku Google spoločný glosár, kde sme mali všetky pomenovania zázračných tvorov, mená postáv, miestne názvy a vôbec, názvy všetkého možného, najmä častí zbraní či výzbroje (v čom nám pomohli Luciine skúsenosti z prekladania Hier o tróny). Priamo v ňom sme sa radili, ako čo nazveme.

Takže si myslím, že čitateľ určite v desiatich dieloch nenarazí na nejaké odlišné preklady jednej veci alebo náhodný „skok“ z jedného štýlu do druhého.

Spolupracovalo sa mi veľmi dobre, teším sa, že som dostala možnosť spolupracovať so skúsenejšími kolegyňami a rozhodne som sa pri prekladaní veľa naučila. Súčasne to bola moja prvá spolupráca na takých rozsiahlych textoch a bol to nový pocit.

Aké sú podľa vás špeciiká žánru fantasy a aké predstavuje problémy?

S fantasy sa mi spája najmä nutnosť zapojiť ešte väčšiu dávku fantázie ako zvyčajne. Okrem toho, že treba často vymýšľať názvy pre nové čarodejné tvory, rôzne postavy a príšery, čitateľovi musíme sprostredkovať aj nový, čarovný svet, často úplne odlišný od toho, v ktorom sa práve nachádza. A po R. Zelaznym sa mi s fantasy spája najmä nepredvídateľnosť – v jednej chvíli opisujeme súčasný svet niekde v Amerike, potom preskočíme do epochy pripomínajúcej stredovek, o chvíľu zasa píšeme o snovej krajine, kde nejaká príšera zrazu úplne zmení spôsob vyjadrovania a začne ilozofovať o zmysle života. A často sme boli konfrontované s odkazmi na dielo, slovnú hračku či kultúrny odkaz, ktorý v našej kultúre veľmi nefunguje, takže aj s tým sa bolo treba vysporiadať. Teraz s Luciou Halovou pracujeme na pokračovaní trilógie od Tomi Adeyemi, a s ňou sa mi spája najmä

168

Rozhovory

dynamika deja (okrem toho, že tiež je treba vymýšľať názvy pre čarovné tvory či rôzne čarodejnícke klany).

Ako vnímate teóriu prekladu a tlmočenia vo vzťahu k praxi? Dokáže prekladateľ/tlmočník s teoretickým zázemím podať lepší výkon?

Ja sa k teórii prekladu vyjadrujem veľmi nerada, lebo som ju nemala na škole veľmi v láske, skôr som sa chcela hneď sústrediť na praktické disciplíny. Ale s odstupom času musím uznať, že niektoré zákonitosti používam pri preklade skoro podvedome, a ak sa nimi niekto neriadi, všímam si to. Myslím, že hlavný prínos teoretických poznatkov je v tom, že približne viem, ktorým smerom sa pri práci vydať a čo si môžem či nemôžem dovoliť. Moja skúsenosť je, že o preklade som sa veľa naučila najmä z redakcií mojich textov, zo spolupráce s kolegami a podobné je to aj pri tlmočení.

Čo by ste odporučili študentom – budúcim prekladateľom a tlmočníkom?

Aj by som chcela znieť múdro, ale zrejme im odporučím len to, čo už od vyučujúcich počas štúdia počuli miliónkrát. Ale nemôžem inak, lebo mne sa v praxi potvrdilo, že tieto rady fungujú. Takže najmä: veľa sa venujte slovenčine. Čítajte (aj literatúru písanú v slovenčine, najmä pôvodných autorov!). Zaujímajte sa o svet, všeobecný prehľad sa zíde, najmä tlmočníkom. Buďte aktívni – využite každú možnosť vycestovať na Erazmus alebo iný zahraničný pobyt, zapojte sa do dobrovoľníckej činnosti, využite každú možnosť získať prax v odbore (ak sa naozaj chcete venovať tomu, čo ste vyštudovali). Zúčastnite sa súťaží v preklade aj akcií organizácií združujúcich prekladateľov a tlmočníkov, spoznávajte svojich budúcich kolegov. Nezanedbávajte silu kontaktov z odboru aj mimo neho – nikdy neviete, odkiaľ vám príde ďalšia zákazka. A nezabudnite ani na neustále vzdelávanie – nielen formou štúdia niekde na škole, ale pokojne aj pri výmene skúseností s kolegami, čítaním blogov skúsenejších kolegov alebo pri účasti na rôznych konferenciách a podujatiach. A, žiaľ, aj smutné posolstvo pre tých, čo si mysleli, že budú celý čas prekladať len beletriu – knižkami samotnými sa celkom iste neuživíte, preto si skúste nájsť ešte aspoň jednu oblasť, v ktorej môžete prekladať alebo tlmočiť (najlepšie niečo typu technika, ekonomika, právne texty či marketing, pretože to sú často prekladané druhy textov), alebo nejakú inú zárobkovú činnosť, popri ktorej môžete robiť aj na knižkách.

Étienne Dolet povedal pred smrťou slávnu vetu: „Traduttore, traditore.“ Čo si o tom myslíte? Je prekladateľ zradca?

Takéto radikálne vyhlásenia by som asi nepodporila. Ja vidím úlohu prekladateľa skôr pozitívne – prekladateľa vidím ako človeka, ktorý text „predžuje“ a potom nájde spôsob, ako cieľovému čitateľovi sprostredkovať zážitok z diela, aby čitateľ

169

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

bol podľa možnosti čo najmenej ochudobnený o štýl autora, prípadne (ak ide o úžitkové texty), aby čo najvernejšie odovzdal všetky potrebné informácie v zrozumiteľnej forme. Neviem, či je tu nejaké miesto pre „zradu“. Ale na druhej strane, netuším, ako to Étienne myslel.

Otázky formulovali

Marián Kabát a Lucia Podlucká

170