dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast

Добавил:

sussysatan Опубликованный материал нарушает ваши авторские права? Сообщите нам.

Вуз:

Univerzita Konštantína Filozofa

Предмет:

Методика перевода

Файл:

-:r.fie::c k s,ve'tovej literatrire

ale aj negativne

*rr.rr{ovanie

tfch istfch fiyp,ov, odvodenost, epig6n-

srrrjstrata

jedi,nednosti,

a tym ribytok origi'nality,

irmr:ardiz6cia,

uniforrnrita

kultrlr, zjednocovanie podla

.pdf

Скачиваний:

Добавлен:

17.07.2023

Размер:

37.19 Mб

Скачать

☆

<<< < Предыдущая 12 / 82 3 4 5 6 7 8 > Следующая >>>

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

syst6movo uplat-

svojich zioZkdch ako veda,

Ze zadina

jes'tvujricej

em-

ncr-at svoj metajazyk.

Popri

tradidnej

pr:ckej zloZke badat

cellkovf

prilklad

k exaktnei orien-

i6cii.

Vdaka

najnov5irrn

impulzom

v oblasti

ite6rie pre-

lingvistiky

ako

k-adu. rychidza,jiicirn zo Strurktu#lnej

kompe'

a'. z inych pribuznfch disciplin, utichaj{r iPoriadck

:eacr6 spory rnedzi prislu5nfirni aspektmijednotlivfch.

-.e urobil

tym, Le sa zaviedlo rozliS'ovanie

Tpqr a rirovni

a semio-

prekladu podla Struktrirneho

--c-<ehc principu.

semi'cl6gie

V sriiasnos{i sa po'd vplyvom lingvistickej

pre medzijazfko-

:oi

prekladu 'tradidne

rezewovany

(iaterli,ngv6lny)

preklad

r,oz5irll

,na prel<lad vnritro-

'azykory

(irrtralingv6lny).

Ide

preklad

r6rnci

;eda6ho

jazyka.

Na rovine

jazykovfch

jednotiek ie

Spe-

itypu prekladu

vetn6

trans'for-

c:ilaym

pripadorn

tohto

rqdcia. Na vyS5ej rovine

vfstaVby rcxtu to m6Ze by{

.vywetlivky v 'texte, ft<omentdr'e,

tesum€,

=anskripcia,

ja-

g'enerativnych

pierozpr6vanie texfu. Ide tu o opirs

jednej

jazykovej

v r6mci

z-vkor-o-ternatickfch oper5cii

5:rukrury.

pojem prekladu pr,enik,ol ako rnodel opisu,

podla

prienik

ktor6ho sa teoretici u'm,enia usilujf

vysti,hnlit

jazyka

p're-

jedn6ho

jazlka umenia do

druth6ho. Id,e o

klad

medziznakovf,

intelsemiotickf

('napriklad

preklad

p'redlohy

alebo

liite-

liierirnej

redi ,filrnu,

prekladToto

r6rne spracova'nej

t6my do vytvarn6ho textu.

)

pribuzn6

roz5irenie po,jrnu prel<ladu na in6 typologicky

tedri'e

znakov6

oper6cie

sveddi o pl,odnej

intervencii

prekladu na poli jazykovej

,s,emiotiky i

semiotiky ume-

nia a o teo'r,ertickej

rrosnosti p,cj,mu

preklad.

Tak sa

popri turtedingvAlno,m ,preklade, ktorf

tradidnou naj-

lin-

prepracovane.j5ou oblastou

prekladu, otvinail pre

gvis,tit<u

a 's,emiotiku

dal5ie

sp,olodn6

vys'kumn6 'oblasti

intersemiortick6'ho

intralingv6lneho prekladu ako

perspektivne sf6ry Sir'dko

[<oncipovanej

vedy o preklade'

Ak s'a

tdto

Birok6 koncepcia prekladu

m6 tvorivo

rozvinrit,

rnu,si

sa rte6ria

umeleckdho qlrekladu

ko,n5ti-

ro-

tucvai aj v reldci6ch lk priibuznfrn disciplinam.

porovn6-

vine textu to bude

porovn6vacia lingvistika a

pre-

vacia StyJisitika. Dalej

tu ot6zka

srihry te6rie

,')

kladu so rsemi,otifl<ou a s kul,trimou antropol6giou. Medzi te6riou prdkladu a pribu,znfmi di,sciplinrarni zridastiu- jricimi rsa na jej vysrtavbe hy mal platit princip komplem,entirnorsti. Pozna:il<y z niLiej roviny by sa mali spracova'n6 odovzdat na rovinu vySSiu. lazykovd vj,- z\anry, l<onoit6cia, denot6cia budri napriklad vfcho-

di'skom pre Stylistiok6 zhodrnocovanietuprekladartelskfch oper6cii. Vedecky vfskum prekladu prip,omina Sta- fetu, 0<de sri v5etky risdky vfskumnej cesty rovnako d6leZirt6. Ani bez jedndho sa nezadbideme, ani jeden rlsek nemoZno vynedhat. Preto by bolo nesprdvne, keby vf,skum prekladu ,,uviazoil" len na Srtyli,stticl<ej rovine a ne,mali by s'rne pritom arnbicie vysvetlii lungovanie prekladp ak'o temalticlk6ho faktu literatriry, ,ako kul- tirlny a spoloderrs\i fenom6n. To v5etko musi ,mat na

po,stupy absomyslvovati aj pr,ekladatel,p,rimerane,ktorfn6leZitern6av5etkydosledn':tie,toPreto sa priprava na prekl,adanie rhusi zabezp,&w,at 'na v5etkfch prislu5nfoh ,rovin6ch, p,ridom sa treba vyhnrit jedno- strannosti. Napriklad dobr6 iazykov6 priprava e$te

nezaruduje, Ze adept p,rCkladatelstva obstoji ai na Sty- listickej rovine. Ale plati to aj naopak: bez dobrej pri- pravy na zdklade kontras'tivnej lingvistiky, bez znalosti jazykov, ich syst6mov, fez p,orovndvania qichto syst6- mov sa Stylisticki talent nem6Le rcalizova{. Ndroky na prekladatel'skri prdcu stripajri aj z hladiska zvlddnutia znakovej roviny prekladu. Napokon je tu aj otdzka ideologick6ho ( spolodensko-kultrirneho ) zmy,slu prekladatelskej priice.

3. TEORIA UMELECKEHO PREKLADU

V INTERDISCIPLINARNEJ

PERSPEKTiVE

V srldasnosti sa vel',mi Zivo diskurtuje o Srta,trite vedy o pr,eklade a o charaktere te6rie u,meleck6ho prekladu.

Tieto hlasy - di uZ mdrne na mysli tkon5truktivne prirspevky alebo oneskoren6 reakcie na vededkf vfvoj vyvoliiva obtjektivny proces, odohrdvajrici sa vo vnfrtri literdrnej vedy. Zna6nf podiel ,na jeho existencii

11/76

7/14/2019

http://slidepdf.com/rea

me hkt, ie literdrna veda vyilefluje zo svojho g'lob6lu jednotliv6 wfakumn6 oblasrti a ponech6va im moirnorst vytvcit si prograrn vlastrd6ho vyskrrmu. Ten'to fakt nie ie ddeledkom profesionalislti&6ho voluntarizrnu, ale m6 s'oie objektivne p'ridiny, to sp,6sobuje, Ze v liter6r- nei vede sa uskutodf,u:ji zlrovefi dve stri4nky toho

ist6ho procesu,

naha o diferenci6ciu

(Specializ6ciu)

a o integr6cill (synt€zu)

vfskumnfch poznatkov.

Na trito *Adku sa nedd odpovedat len zo stanovisl<a

riu

lirterrirnej

vedy. Mu,si na

d€obecnej metodol6gie

ktord chce obhijit

htradat odpoved

kaZdd disciplina,

Pou,silujerne

sa pri'spiet k tomuto

svoi wfskumnf Statlit.

aspektu 'jednei vfskuinnej oblasti,

z hla'

pr"lta"

fiska

te6rie umeleckdho

'prekladu.

V prog ,arrnovani a

za posledrr6

rolky sa

v oriernt6cii

tfchto r4iskurnov

sta'nwisk6rn:

dospelo 'tro n

zilsadmym

rnetodickfm

qisku'm, na

medziodborovf

1. te6ria

p'rekladu

ktorom sa zridastfiujri viacer6

discipllny.

ciel

Specifidlci predrnet,

2. te6ria prekladu rn6 svoj

a met6dy.

prekladu tvori medzidl6noik

3. t€oria umeleck6ho

jej

stupiovit6ho

(eta,pov,itt€tlro) vfsku,mu li'teratt0ry

spolodenskfch

{unkcii.

,te6riu

prekladtr ako

Polcrisirne

sa eharakrterizova{

vednri disciiplimu na z6l<lade

historickej

perspektivy

i sriiasn6ho

stavu rnyslenia o preklade, pridom vyberie-

me pohlady tfcLr disciplin, ktor6 sfr vzhlado,In

na tvor-

jej

Statrirtu domovsk6.

A) I"EORIA PREKLA-DU Z ASPEKTU LITERARNEJ

KOMPARATISTIKY

Te6ria prek'ladu sa zrod,ila a vo svojej prvohrej fdze sa vyvijala ako empiricki poromdvacia mst6da na p6de'tradiine ,lirterdnnej fi<omparatistilky. S'orient6ciou na lingvistit<u oa zadali jej vfskumy p,ostupne zve- dedtovat. Te6,ria prekladu zaEala hladat svoje 5pe6i- fikum, a tym ,sa vymanila z arzendlu nezivdzrrych terrninov a globri,lnyoh kateg6rii tradidnej literdrnej komparatistiky. Kompetentnf spor o tom, ii je teoria prekladu kornparatistiokou disciplinou alebo nie, bol

prax zaradurje

te6riu

naskrae ,neplodrnf, lebo

uZ sama

Ide

v5a[< o to, 6o vyplynie

prekladu do korrnparatflstiky.

liter6rna

ak6 metodick6 zidky'prindsa

, tol,rto za:radenia,

pre skfmanie

nadrad'en6 disciplina

komparatistika ako

prekladartel'sk6h'o

rtextu,

pre j'eho rnodelo'vani'e

a za-

ktori

rovin a kontextsv. B6datelia,

Slenenie do vy55ich

chcri poznat Specifikum

ltextu a

nedivajri isa nafl

p'rili'S

byt k'om-

k z6veru,

chce

zvysola,

prichddzai{rpre poznanie

Sp'ecifickoslti'lirtera-

paraflis,tika uLitodn|

tury ako takei,

,si

preverit

Bpeci{idkrl

bude

musiet

nosnost svo,jej analytickej

vfzbroje.,,KornpaT

a,ti's;t'ika

,totiZ

(ako s'ri-

javi privelmi univerz6lna, v5eobecni

poro,vn.4vacich direktiv) ; nemd vlastnr6

bor v5eoLeonfch

ciele k<rm-

Alk chceme tealizoval

analytiQk6 diipoaicie.

pouiiL porovnivaci'tr

Sitylistiku,

parati,stiky,

musf,m'e

'por,owndvaciu

rnetrifi<uf te6riu ,prekladu atd"'8 Infmi

existuie

aspekt

r6mci

ilovami,

komparatistika

ako

discipli'ny (napriHad po'rovn6vacia

konkr6tnei vedeckei

ako

a podobne), alebo

poronrndvacia mertr'ika

Stylistika,

literdr'ne

procesy

syntetizuj irca

,r.doka super3rtruktrira,

literatiua,

z ictorfch

na vyS3ej irovni, a[<o ie n6r'odn6

Pritom

povedaf'

svojftro

vfskumu'

robi pr,irnet

'treha

discipllny'

i;itt

akoby

Ze porovn6vacie,

kontra'stivne

vytv6rajri si

svoiu

vedeckf m' Zivotom,

svolim vlastni'm

zvl65f ne-

prid'om sa neja'ko

Specificlcri terminol6giu,

hlari. ko v5eobecnej

komparatistike' Snaha

Specifiko-

jedno'tliv6

parci6lne

vat vfskum 'e5te 'neznamen6,

syntetizujrice postrehy kompa-

dlscipiiny nevyuZivairri

nadrad'enej discipliny'

ratistiky

ako

rrechat

Aie tte6ria prdkl,adu 'sa nem6Ze

,,rozpu's'tit"

preto?,e,

by stratila

svoje

ipe-

v nadradeneii

di,sciplirne,

cifikum, o ktor6

jej

ide. To plati a'1 o vzl:ahlu

rnedzi

tte6,riou prekladu. Predstavrne si

kornparattistikou

ndzorrne:

ak chce odbornik v ot6zkach

v5edbecnei li-

ter6rrnej

rkomparatristiky

rnerit6rne

zasahovat

do rte6rie

teoretikom

pr'ekladu,

prekladu,

mu,si

'sa stat aj

musi sa zaabert aj prekladovfm

textom. IerteZe, 'bdda-

jed-

prekladu a komparatistu v

tellskd spojenie rteoreti[<a

nej

by prinieslo velmi

pre

,oso,be

plodn6 wfrsledky

obidve fudvne kornparatis'til<y, konkr6tnu

v5eobecnri.

Vtedy by sme uZ nemuseli -

ako to rdbime v tomto

12/76

literr4Lrny {<6d.

7/14/2019

pripade -

zasahovanie

v5eobeanych

teo-

kvalifikoval

jednotlivfch

ako

d,o

di:s,ciplin

i o:ko komparatis,tiky

koape:endny

spor.

,si vo vztahu k li-

Poredali sme, Ze te6ria

prekladu

relativne samostatnf

terri:nej komparatistike

vytv6ra

vedeckej

nads'tavbe, k vSe-

srs:6m a vo vztahu k svojej

obecnej komparati'stike, interpretuje terminy v

r6mci

oblasi,

v ktorej

r--asta6ho syst6mu. Pokrisirne sa uk6zat

pohybovat v rfmci

sa r-5eobecn6 komparatistika

m6Ze

kde sa m6Ze vyti'ival

s, 'oiich pracoi,-nych m'oZnosti,

ako

a-{o -univerz6lna t'echnol6gia

,stniverzillna

:eotta

Liter6rne

prooesy majri dve strdnky:

integradnri

d:ferenciadnri.

Integradn6

tendencie skima literdrna

somparatistika, diferenciac=ne by mala skrimat literSrna

eepane

-antropol6gia

(liter6rna,,etnografria

Osikdr

i-vmedzuje

dve vtr6nky literdrnych

procesov v torn

zmysle, Le lit'erdrna komparatistika

by rna,la

'sledovat

iarit'crnri

striinl<u uzlahov medzi

literatrirami,

kirrn li-

ier6rna

,, antropol6gia

(

,,etnografia

)

,sled'ovala

reldcie medzi es,tetickfm

vedomim autora

ako dlov'eka,

jeho,sp,oloiensklirn

ako sridasti

ludsk6ho'spolodenstva, a

bytim ako il,ena [,st6ho

niir,odndho kblektir,'u. V tichto

dife-

srivislos,tiach fteba r6tJtal

integradnfm, aj

renciadnfm pds'obenirn prdkladu.

B) TEORIA ]AZYKOVYCH KONTAKTOV A PREKLAD

Le ho cha-

O prekl,ade

sa d6 prirn6rne kon5tatoval,

jaz;tkov

rakterizu,je spojenie alebo

kontakt dvoch

dvooh literatrir. V

'takornto

zmysle sa

tu ponfika

cha-

rakteristika

pr,ekladatela

ako bilingvistu.

S bilingvistom

ho na prvf

pohlad

'sp6ja

to, iim

sa odli5uje od os'tat-

nych neibi'li,ngvisti&foh

dlenov kol,ektivu

odk6zanych

na preklad,

,tedd skutodnrors{, ze praktic'ky

ovl6da naj-

menej dva

a nirni

aj pisornne

(resp. rlstne)

lazyky

dvoch

komunikuj,e.

Okrem totr'c

Zirje a pohybuje sa vo

kulturnych

liter6rnych 6tfloch,

pri'dom iednfm

Stflom

meria javy

in6ho

Srbf,lu

a podobne. Z tobo

vyplfva,

jav

jeh,o

irnoZrro skrirnat ako

Ze preklad a

rcalizdiora

StaLtritu bilingvizmu prekla-

bilingvis:tickf. V zmysle

datel ako dv'ojjazytnd os.oba realizuje aj jazykovy korrtakt. Pri prekladani sa tdto schopnost prakticky ovlSdal dva jazykov6 k6dy komplikuje ziitkonifos{arni prekladatelsk6ho p,rocesrt a zaradenirrn prdkladatela do spolodensk6ho Zirvo'ta (ako obda,n nem6ie byt dvoi- domf). Preklad realizovany ako dek6dovanie a prek6dovanie rspr6vy m6 zna[<y vySSej literirnej dinnosti.

Nie je to len ,,iisty bilingvizmus , je to ,,funkdn6 obmena bilingvizmu .l0 Dvoiiaz;rdnos{ prekladatel,ovej dinnosti otvdra texty, meni ich uzavr,etos{ na otvore- nost. UrnoZriuje 'tak r,ealizovat inf

C) BILITERARNOST A PREKLAD

Jazykovf m,odel bilingviznn nestadi na ,opis prekla' datelskdho procesu a textu. Treba ho roziirit o nad- stavbu, ktor6 by zahifiala v5etky Specif,ick6 drty umeleok6ho ,prekladu ako textu. Vych6dzarne I'otii, z Laktu, Ze text prekladu nie je len pr,ek6dovanim na rovi'ne jazyka, ale je,sidasne,,prepojenim (perdklu'd'e'nije) na vyS5ie roviny vfstalty textu. Text prekladu zodpovedd svoj,ou Srtntrktuirou pred,stave Stflu v SirS'orm zmysle slova. Preiklad je vec Stylistick6, a to j'e vyznatmni trta, odli(ujrica rnodel umeleck6ho pr,ekladu od pro'st€- ho bilingvizmu.

Kaidl literdrne dielo je aktom komunikdcie. Literatfua m6 poddbne ako jazyk - podla hurniboldtovskej pred'stavy zdsroby,,vnf,tornej energie , pr,ejavuje schopnost pdsobit ako ,,ergon . Litera'trira m6le vplj,- vat na inri liiterartriru. Je to empiricky zirstitelnf fakt a us[<utodiu,je sa v rdmci ]rit,erdrnych konta,lctov. Tu sa vla,s'tne prejavuje dvojak6 s,tr6nka, resp. fu,nlkcia lirtera- iirry: Iiteratira ,rn| 'trvorit a komu'nikovat. Literatilra komunikuje nielen v rAmci vlastn6ho p,riestoru, ale aj

medzili,t'er6rne. M'edzi jazykom a literatfirou je t6 ist6 para,lela, ak6 jestvuje medzi pr,ekladatelst<ou dinncstou a javorn, I<totry nazyvam,e biliter6,rnos{ou. V o,bidvoch pripadoch ide o kornplement6rnos{ v liter6rnorn pro- cese. Lit,eratrlry pr,eberajni priamo alebo prostrednictv,cm preklad,ov to, do irrn ohfba 'pre vlastny rast, pre qivin.

Vnriiornd,,sp'ontdnna energia literatriry sa prejar-u. n'f

http://slidepdf.com/rea

13/76

7/14/2019	je v rirsili kornunilcovat			hodnoty,	pritom torto fi,silie
		,nielen				pdsobi multi-
	soreruje		k ledne;	literatirre,	ale
	Iiter6me. Literatrira sa ,,,otvara(, chce byt ftcomuniko-
	van6. V istich		literernych	situ6ci6ch domrica literatiua
	poci{uje	potnebu organizova{ l<omunilk6ciu					prekladov.
	Pniklady ,tohto druhu n6jderne nielen v l<lasickej, ale

aj v rsridalnej literaitrire'zdvihla. Napriklvlnad v Polskuo sa v Ses{- desia,tych rokodh zdujrr;'t Norwida. Medzi literdtrmi a ditatelirni vznirkla 'sporltenna p'o{reba komuniikovat Norwirda infrn kultrirarm, delit ,sa s nimi o konkretiz6ciu Norwidovej {votby, o l'iter6rne univer- zAlie. Na polskej strane existoval kultrirny zi:uim, ktorjr prer6sitol vlastn6 kultrirne pr'osrtredie, is'tal sa takredeno potrerbou rnedziliterdrndho exp'orfu. Realiz6cia literdrneho kontalttu sm€rom navonok pripadla pre-

kladatel,om.

Priklady

by sa dali terpat

najmd z Iych oblasti,

kde vo vfvirne f,<r:Lltrir

exisitova'l

predstih

iedn-ej

kul'tfiry

pred druhou v

zmy'sle ,,kultrirneho daEu".

Potrejba

medziliter'6rnej komunik6cie

je priznakom kaZdej vyspe-

lej literatriry, ktor6 ie

vlastnei

schopnri

,,rqlrodukcie"'

praxi,

a to nielen

velkfch,

ale

V modernei titsrernei

,sa

tito prax zatina

ui,

jazykovlun

a,j rnalfch

'lirteratfrr,

Stridlsm (rozliin6 rtypy jazykoufch Skdl

'pre preklada-

p,rogr&movanirm

prdkladovdruhej'

isbi'oh

telov)

l<onti

saje&r,ej kultury do kul'tri'ry

z6ujrnovfcha

diel

Ide tu o perrcepciu,

v flctorei

ie prekladovd

lrteratira

V rnedzi-

liter6rnych

kontaktov.

subjerlctom 1 oblektorn

rstretnerne

ndrodnej prdkl'adartel,skei a iazykovei

ar6ne sa

s prejarrmi

,,expanzie"

tdhto

typu,

pridom

spominan6

chat akter'

Tttter 6rne procersy

maji antivetz|lny

BiliterArny rnodel qrrekladu, ted,a

jav,

'preklad ie

prislu5nosti k dvom li'tera-

nositelo'rn

kornplernentdrnej

p'rijirna'nej, irnplikuie

triram, k

literatrire

vy,sielanej

dvoj smernost komunik6cie:

literatiuar

<--preklad

literatrira2

jefro

Preklad je ,te"-,,akciou" diela,

spdtnou viz-

rndZe byt norsi-

diela zdrovefi'

Preklad

bou, i

akciou

m6ie pre-

no sridasne

est'etickei inform6ci'e,

ielom istel

znilov1t

;;;i,

zvy5ovat i

,,rlupso-rut",

"estetickri

d'o

liter6rne

m6Ze dostat

Jorr.ri"

Origin6l

b*a,f"fw.

'sa

prostr'edia,

lk'tor6

mu dodd chara[cteristick€

"ytp"i.:Si.fto

rirormi

prijirnajiceho

prostredia'

Tak6to

arry primerane

r#ai*

'nast6va

vtedy, ked su kul'trirny

6as

originilu

Napriklad

r"tt"i"Zf":"

6aso'm prekladu'

s kultrirnyrn

nepublik

;;;;;;";

rnalfch

6ziidkfcftr

kultrlra

nie[<torfch

sridasnosti zo 'St6dia

prechddza v

Soviets[<eho

svdzu

tvorby'

Tu sa st'6va

mo-

fottlOto do

Srtridia

au,torskei

do ru5ttiny

obielktiv-

origin6lu pri preklade

J"m,ra"iu

fglkl6rnost

pri

pre-

""" """yfr"*i.rto".

Naproti

t9ryr

literatriry'

akoy

i-e

tvorby

vy'spelej3ej

kladani' literdrnel

literatararni ma$ch

v pooo\/outti 's

rusk6

li,teratfra

;j*t"n

Tepublik

Gafursva

ZSSR, st6va sa nevyhnutne

kri-

;ri;

prenose

n;reklada

-rf"t'it"i"

pri

znakovon:r

-1

prikla'dom:

pre Uzbekov ie

nas eduiricim

oirzrrain|, porovnanie

peknei

dievdenskei

tvire s me-

oldek"

,,tvat

ako mesiac"

;;;

i,,io"i

ako rnesiac pri'znakom hlt-

U Rusov e

tvdr

okrrirhla

pts[.in-u

ver3:

krasna licom

pr"t.-lp"-i

"Krugla'

-ooa, k

eta gluPaia

luna ' '

')'1r

"Jtrt*at"via

dharakter p'rdkladu dia-

m'lti'liter6rny

'kornplernent6rne

zjednocuie

strrinky

t&t

;

univerzd'lnu a diferdvenciaE"r.ri'

orekladatelskej iinrrosrti:

sa biliterrarnosf

;-;;;;

fiaLluduo*1

liiteratrirv

univerzilie'

literdrne

a'ko

multil^iter6rnost pocitu rl

pri-

sa,

preklada'

Zo "iun

,rirka

literatriry, d'o kt'orejp'oslanie

prekladu'

tomuto

difer'enciadn6

ehicha

lavu

doplhujri'

Obidve zloLky'sa navz6jom

ihist6rie

ko'n5rta'toval'

li'terrirnej

Z hladlska

'dri

preklad plni

vtedy,

[<ed

rn6ie

di{erenoiadnri

'funkciu

'tyt

sluZbrich jedined-

lt"

Vtedy sa

"g.riit"

ndro'd'nej

prcklad

st6va

faiktom do-

literatriry

olho, zvl66,tneho'

din-

Na druhej

stra'ne preklada'telska

mricej literatriry.

i,st6 diela

viacerfch

n6rodafch

nost 'r'czrnnoZuje

liter'irnych univerz6lii

a podporuje vznik

literatrirach

(napri'klad

Hamlet,

Don Quijote, Svejk)'

nie sri len

liter6rnych anivetzdlii

OOtmty vzniku

vfvin

proces podporuje

pozitivne -

prekladatelstr<f

http://slidepdf.com/rea

14/76

pr'o-

Fr4tr,6m-).

U edme eS'te dal5i ddsledok diferenciadn6ho procesu.

jle q;rn fakrt nidkolkych variantov diel ,toho ist6ho ori- plmilo, to zmamend rozSirenie konkr,etizadnfch rnoZnosti r & rnuniik6cii; objavovanie sk'rytfch vyznamov in5pi-

:urye vznik nwfcfrr diel. Preberanie novfch techno- lrynckfch posrtupov prostrednictvo,m prekladov roz5iruj e l ebohacuje rast rnenej vyspelfch ,,rozvojovlich Iiteranfo' a podo,bne. Poronrn6vacie Strldium tfchto medzi- ,[rer.tnych rpr,oc€sov,sa st6va Speci{ickjrrn predrnetom lrrerrirnej kornparatistiky, ktord vyrliva poznatrky jed-

oo:-ir fch disciplin a funguje ,ako syntdza via'cerfoh p,rci61,nych vfskumn'ich oblasti. V 'tejto ril,ohe je lite- l-6rna komparatistika jedi,nednou a'nenahraditelnou ve- deckou disciplinou.

D) HISTORICKA POETIKA A PREKLAD

Dajme si experimgatSlne vedla seba p6vodnd dielo a preklad (bez gene:ichfch srivislosti) ako dve svojpr,6v-

ne jednotky. zPokrisme sa ,srtanovita typol6giu tfcht'o dr-och texto,v aspektu opisnej historiokej poetiky.

Rozdiely medzi p6vodn'im di'elom ako ityporrn t,extu a prekladom ako typom textu sa dajri uriit p'odla viacerfch hladisk.

a) Podla sp6sob+r realizdcie diela sa ukazaje, de p6vodn6 dielo vznikri ako jednor6zovf text rnanife,stu- jrici jedinednost diela. Jeho charakteristickou trtou je

Io, ie je invariantn6 vo rfpovedi o zahlr.azo,vanorn sv€[e.

Vznik6 rteda akoby na z6,klade induktivneho postupu, aktivizuj,e homog6nne zloi,ky syst6mu. MoZnost vyberu

(v t6me a vo v'ytaze) je v riom relativne neobrnedz'en6. Naproti tomu preklad je ,,viacn6sobnym textom, sp6-, sobom jdho existencie je s6riovost. Charak;teri,stic'kou drtou prek'l'adu je, Ze predstavuje ,,konkretizdciu inva- riantu. Yznik6, na ziklade deduktivneho p,ostupu, akti- vizuje heterog6nne vz{ahy v syst6m,e literdrneho

cesu a do,st6va sa vlastne priamo k ,,1adru diela, pretoZe m6 t6mu uZ v'opred danri.l3

b) P6vodn6 'dielo ,sa do liter6rneho vyvinu zaraduje svojou deviadnou hcdnoto,u. Ide tu o vzlah konkrdtneho diela k syst6mu literdrnych ,noriem a konvencii a k dom6cej literdrnej tradicii. Ak sa v5ak m6 rozhodnfil o za-

radeni prekladu do vyvinov6ho kontextu literatiry,

v ktorej preklad vznikol,

situ6cia

o niedo zloZitej5ia.

Tu sa o jeho d'eviadnej

hodnote nerozhoduje na pozadi

jed,n6rho syst6mu liter6rnych noriem a konvencii, ale

musime rtrtal

aj,so syst6morn repr,ezentujricim

literdrny

kontext prvovzo,ru, diZe

s liter6rnou normou a s tra-

dici,ou vysielaj

6cej literatirry.

c) P6vodn6

.d,ielo chararkterizuje prlslu$nost k jednej

kul'trlre. Nap,roti

rtornu

p,re$ad

1e akoby r,ealizitciou

,zdvojnAsobenej

konfront6cie

dvooh

kultrirnych

k6dov.

Tento fakt

sa v prekladatelskom

procese premieta ako

jav

prijemcov pr,ekladu ide

preklad,ovosti. Zo slrany

o realiz6ciu

(uvedornovanie

alebo neuved,omovanie

si)

napdtia rnedzi

doirn6cou

a oudzou rkulttrirou v preklade.

Toio napdti,e sa primdrne dotftka

mdmotextovej a texto-

vej o,ntol6gie

diela a virazovo sa realizuje

atko jeho

kolorit. Proporcie

'medei

tendenciou reprezentovat

v pre-

klade ,,$voje

na jednej strane a medzi

'tendenci.ou

reprezentovai

,,cudzie

sri v napdti s vl,ridnricim

kri-

nonom, s,o

srivekyrni es,totic{<ymi

princiqlmi, konvencia-

mi, a nie

to len vec prdkladatelskej

tech,nol6gie.

d) Preklad

'sa zaraduje do konkr6tnej

literdrno-

historicke,j situ6cie prij ima{ frceho prostredia Specif ickjrm

sp6soborn.

Medzi vyvinorn prekladatelskfch

met6d a

postupov

na ,jednej strane

a vyvinom

dom6cej

litera-

tfiry nie je

vldy zhoda. Preklad sa rn6Ze

zhod,ovat s do-

jeho'technidk6

bovou estetikou vo vybere diela, ale

pre-

(met6da)

kladatelsk6 r'ealizdcia

mdZe s,a vzpierat pri-

slu5nlirn est'etict<ym zdsadilm a norm6m. Nap,riklad r,-f- ber'om t6,my rndZe pr,ekladatel podporovat realistick6 tendencie, ale m,et6dou sa m6Ze kvalifikovat in6i, napr. romanticky.

Z uvedenej nezhody vyp,lfva aj lc, Ee charakteristiku prekladu nem,orZno vyderpat tren jeho prislu5nosfou k urdi,tfm vop'red ust6lenym delinici6m literdrnych

http://slidepdf.com/rea

15/76

7/14/2019

Stflov ,resp. literdrnohis'tqrickfch

kateg6rii ako sri klasi-

realizmus.

Liter'6rnorhistorickd

cizmus, iornantizrnus,

iba vyhlad6vanie

prdkladu

neznamen6

charakteristika

prislu5gfc,h modelov

li,terrirnych'smer'ov

Stylisticl<ej

Specifickfch

ale

to aj

objavovanie

realiracit

p'rdkladu,

dit, ktorfrmi

a form6cie'

preklad narriEa dan6 rnodely

Rozbor p,rekladu m6 mat dndutktivny cha'rakter

a m6

prVkov

obohacuiricich

prijima-

,- *orr.f k odhalovaniu

sa rnd vyhfbat

navlieka-

jricu literat0ru. Preto rozbor

o prdk'lade do usrt6-

niu

parcidlnyah zisteni

jednotlivfch

o tvorivir interpret6-

m6 sa usilova{

lenfdh sch6m, ale

(V.

jeho

E. Sor')

ciu textu v

srivislosrtiach'

vi'vo'ja

prekladu

sa teda

prejavr'lie

Specifickost

noriem's pre'klada-

dobovfcfrr

liter6,mrych

v konfront6ciri

a nie v hladani

me-

telsrkfrni 'pos,turprni a itec{5rika.rni

ohanidkei

tavisl,osti

prdkladatelsrkej estetil<y

dobovej

Z tdho plynie, Ze wrdzi

periodirzdciou

literirnej nonmy.

a pe'riodiz6ciou vfvoia

prekladatel-

}i'ter6rneiro vfvo{a

cenu zhoda' Zaost6'

nernusi byl

za kaLdi

skfch met6d

.rr^ni.

prel<ladartel-

rnet6d za

pre[<lada'telskfch

rryrroia

,ie

napritrclad

prizna(m6' pre slovensl<ri

skfrn prlgramom

Tak

mrnoh6 z postu-

li,teratlxru

19. storodia'

'napril<lad

prvej

prekladatelia

pov, ktor6 vypracovali

slovensl<i

boli

ne$k6r, ai'

iolovici 19. storodia

,,aktudlne

Lo,nca tohto otorodia.

sa vysvetli, Ze 'sa

mechanifl<a

eirn

zme-

pre[cladu konvenci'onalizstala

a dlh5ie

odolivala

,ra* .r, ftrisrtortickel

poetike?

Vysvetlenie

treba h'ladat

prekladu

jednak v

l<omunikainom

Sta'trite

,samom

(svojou povahou prdklad

nestoji v Z6nrovsm

procese

v prisp6sobi-

tit*tutity

ako sarnbstatny

Z6ner) a dal'ej

vosti

p,r;kladatelskei met6dy

'prechodnfm

etap6m lite-

r6rneho

vyvoja.

vztah medzi

prekladu,

reprezentui'e

Struktrirno-

Model

k ori' d6 sa vyuZit

invariantom a variantrni,

pri

[listori'ckou

p'rocesov, dlctimanych

typologickom

opise

po.titot. Teito p'roblemartike

pozornost v sri'

venuieme'

prekladu

k infm

pri-

irislosti

probleunartilkou

vztahu

buznfm textom.

prdklad charakterizuie

mnohon6-

Povedali srne, ie

sobnorst reahz,,6cie.

Pritom v5ak za iedinednf treba po-

jazyku

kladat

sp6soib, al<frn .sa v cudz,om

realiaujri

temati,ck6

a vrqazwl vlastrrosti

origin6lu.

to echop-

nosf prekladu ,,generovat

origirndl.

Opafi<ovan6

moZ-

nos'ti realiz6cie

diel prostrednictvom

prikladov,nezni-

Lujtt vywam

rtohto

,typu

tvorby.

Sfun fakt, Ze preklad

variarrtom origin6lu ako textu, urduje miesto pre-

kladu

liiter6rnej diachr6ni:i. Ak

zdrojorm inovdcie

a pre'kladu, teda

pr'eklade nezhoda tradicie origin6lu

dvoch

liter6rnych [<6dov v momsnte

transldcie,

prriiinou

star,nutia

a prdkon6va,nia

tfchto

r,ozdielov rnedzi

tra-

diciarni,

rnedzi dvoma k6'dmi,

znlilovartie

entr6pie

a vyznamovelj neurditosti

medzi origin6lom

prekla-

je jaz/k ako pri-

dorm. KedZe 'nosltelom inform6cie

rodzenf

syort6m,

zahrriuj,eme ho takisto d,o

informadn6ho

kan6la, a preto

jazfl<

zn65a v5efl<y d6sledl<y

infor-

madnej

situdcie,

ak6 sa odohr6va

p,rekladoch.

A tak

dochridza

ku konkurencii prekladov

z disto jazlkovfch

pridin,

ako aj [< vyt'ldiarniu prekladu

prekladom.

Vidime

teda, L,e rnnoZstv,s jnforrnricii o origindli sa

tomto

preklad,ov urkazovatelom

bode st6va pri

pos,udzovani

jeho hodnoty. Preiklad vf,razrrc

rqnezentujli

dvojak6

opozicie: viazal sa na

gra,matiku

p6vodiny,

alebo

(ermpiricky

orientovat

6a na grarnatiku prijerncu

po-

a voln6ho prekladu

citovanj' proti[<lad tzv.

vern6ho

pri vy-

nepracuje do,statodmLe s funlcdnfm hlafiskom

svetlovani preklada'telslkfoh operdcii

preto sa nedi

je,,byt

pre{klado'm .

akc,ep'tovat). Furnkciou prekladu

V torn

i,6nr,ovd a semiotiak6

,,iistota

prefl<Sdu pri

realizovani'Vlastnej

funki,e (porovnaj semiotickri

fuak-

jednotlivych

textov: ,,byt

ciu

rnodli'tbou,

listom, 6dou

a podo,bne). Pri

preklade

pod,rn-ienkou,

aiby bol

funk-

ci'ou origin6lu,

aby ho'

reprezentoval.

Inatk sa jebo

inovadni funkcia nern6Ze

realizoval.

In6 lunkcie

pre-

lclad,u

,,1by{ pdvodnfm dielo,m ,

vystupwat ako

dielo,

[<,tor6 zatajuje svoj

p6vod

srL neprav6 funkcie.

Aj rked

ioh vieme vysve'tlit

z persip,eiktivy historickei

poetiky,

nie sri to z6kl,adn6,

iiZe modelov6 situiicie.

Te6ria prdcladu aa evidenbre preikrfva

so susednjrmi

ddsciplinami.

Tiet'o rel6cie

m6Zeme ndzorrre

vyjadrit

v nasledujfcej

,sch€me, pridom

na5a sch6ma rrita

s dia-

chronickfm pendantorn :

http://slidepdf.com/rea

16/76

7/14/2019

'r,rcVNAVAOIA sTyLrsflKA

	TEOP,A LITERAR.	TEORIA
rfJ	,AMPAPATI'IIKY	LITERATd/RY

4. NAERT SYSTEMATIKY TEORIE PREKLADU

UMELECKYCH TEXTOV

Vychridzajric z d,eduktivnelro mode]u p,rekladu u,melec- k6ho textu, p,okrisime sa ma6rt rrit systema'tiku teoretic- kfch vfskurnov, pridorn sa budeme spravovat tirni,to pravidlami:

KedZe te6ria prekladu je koncipovan6 na znakove,j podstate skri,man6ho objelctu, zahrriuje v sebe nielen logicko-slmtakticl<ir zloZku, ale a1 zlolku pragmaticlcfi. Z ,toho vyplyva, Ze integr6trnou sridastou 'te6rie pre-

kladu je praxeol6gia i kritika prekladu. Toto zadlenenie kri,tiky prel<ladu do teoretic,k6ho vfskumn6ho l<omp'lexu nie je n6siln6, ale vyplfva zo Specifick6ho postavenia meta j azyko'rrfch iinnos ti v procese prekladu.

Systematrickd trflria prekladu, i ked sa empiricky rodi na ,kontras'tinrnorn principe (dvojice jazylkov), m6

univerz6,lny dharakter, pretoZe naritba s takf,nni model- mi, ktor6 vystihujri tento jej charakter.

Sys,tematick| te6ria prekladu Specifil<uje jodnotliv€ oblasti vfskumu podla textovych op,erdcii, s ktorfnd prekladatel narilba, di,Ze otv,iira moinosti a cesty pre uplatriovanie transformadnfch principov v skrimurl pr - kladov6ho textu. Za\i'na lingvistiko'u prekladu, pokr - iuje Stylistikou a vfskumom reilii prekladu a vyris{uje do vdeoibecnd,ho rnode,lu urneleck6ho prdkladu.

i Na znfzornenie vztahov te6rie, hi,st6rie, praxeol6gie kritiky prekladu a pod,obne k dejinfm litera,triry

a ku kritike pou'Zijem,e nasledujricu s,ch6mu:

	:
		te6ria prekladu,			:
\|P				DP		dejiny prekladu, DL		: dejiny
literatriry, .KPR =			kritika		prekladu, LK = literdrna kritika,
PP :		praxeol6gia	prekladu,		KPO :		kultrirna politika

Prokladatelskri ,p,r,oblemartika m6 noa Urru ako lite- r6rna problematitka v6bec svoje synchronick6 i diachro_ nidk6 hladisko. Je tu te6ria prekladu a dejiny literrir_ neho prel<Jadu. Ak srng uZ piedtym nuroutili, Ze pre- klad sa dri ,s{<frrma{ z ftriladiska jeho funkcie v dom,ilm

.7)

http://slidepdf.com/re

17/76

7/14/2019

i'e s6m

kontexte, treba efte

dodat,

liten6rnohlstorickom

chapat i

auton6'mne,

vfvin prekla&nia moZno

preklada'tel'st<fch

prekladu, ako vfvin

viastnei p6de

met6d.

prekladatelsrkfch rnet6d nie sri

Srivek6 korkretiz6cie

noriem a ko,n-

izolovan6

prevlidajricich

vSeobecni'ch

srivisia,

vencii liter6srej egoohy.

NEopak,

tesrne

s nimi

estetiky do-

zirovef- aj 6rty

v ich drtdch objavujeme

prob[6mo-r'

vfvimu. Ce76 tiito

obla'st

miceho liter6rneho

prekladu.

je zdujrr.rovou sf6r,ou dejin

Na druhej Etrane ,teoria liter6rneho

nad-

prekladu

stavbovo srivisi 's axiol6giou, a to v tom zmysle,

Ze si

hodnoty

liter,drnej i iitatelskej

kladie otiizfi<u aktu6rlnej

prdkladatelskej kri-

umeieck6ho pre{kladu. Je to orblast

aktivlty'

drtarni rnetajaz/kovej

tiky, [<,tor6 sa vyznaiuje

}ristoricll<ou

irrterndho

prekladu

i{riZenie

vj'voja

rnodeli

k deji-

vo rnfskumnom

poetikou

sa d6 zachytit

n6m 4rr'ekladu:

pr6ce k dejinri,m prekladatelstva'

A. Pripravn6

Bibliogra,fidkf

,sripis prekladov.

a [<niZ-

iasopiseckych

Startisrtil<a

rukopis'nfch,

prekladov

vyhodnotenie

po la li-

'nfch

iej

epoch)

autorov, literatirr,

ter6rnych druhov

p'reklada'telov

Slovnifi< nSrod-

Biibho;rafia

nfch pr,ekladatelov.

D if

er'enci6cia Prekladatelstva

jednei osobe,

prekladatel v

'spisovartel

prelkladateX-SPecialista'

h )

podrnienky a

B. Praxeol6gia

prekladu. Vonfl<aj5ieprekladatelstcej

kult0rno-spoloden:sk6

predpoklady

dinnostti.

C. Vivdj

pre[dadatel,skl?ch met6d.

Preklada,telrskf

program.

met6d'podla'

jednotli-

D eJtrLy preklada.tel,skfch

vfch obdoli.

prekladu.

Sformul'wand poetika

Poetitka

prekladu

(Proces

a 'text).

Vztah:

origin6l

p,reflclad, vztah

prelklad

pre-

klad.

D. Oloha pretkladu v liter4rnqrn vfvoji.

1.Preklad v kontexte p6v'od:nej tvorby.

a)Stohov6 postupy p,rijimajricej literattry v preklade a nao'P'ak.

b)Ziwovf aspefl<t literatirry a preklad.

E. Funkcie p'rekladu v liter6rnom :Zivote.

1.Preklad aiko fakt medziliterdrnej komunik6cie.

Preklad v

,syst6m,e

m'etaliterattry

liter6r-

neho vzdelania.

Preklad v lkontextoch literatriry, filozo{ie,

kul-

't:6lry, a podobne.

jedno,tlivfctr

F. Typol6gia

n6rodn€ilro prekladu

ob-

'nfmi

literatrirarni.

dobiach v porovnani s

prekladu potvrdzujri,

Doteraj5ie skrisenosti z analyzy

zloZitej5ie, neZ aby

Ze prekladateldk6 opdr6cie sri ovela

hterdrrro-

p,rekladatel vystadil 'len

lirngvistidsfm

prekl

vednfrn hladiskom.

Modern6s

veda o

'nenn6Ze

wisledkarni

infch

dis-

zatvfuraL odi pred in5pimjricimi

ciplin, a to nielen hurnanistiokfch.

Za 1o,

Ze si te6ria

vda6i

znadnej

prekladu tieto moZnoist uvedornila,

lingvistickfch disciplin',

miere

metodologicl<ei inspirdcii

ktor6

ako jedny z prvfch v obla'sti

spolodens'kfch

vied

nev6hali prljat

siln6 impu,lzy

najmii z mate'matickych

te6rie hry

vied (z te6rie

irr{or,rnilcie, zo Statistiky,

atd. ).

prelcladatel'ovei pr,ice

Individudlny

tvorivf ohara}ferpsydtr,ol6gie, kodkr€tne

p,ritahuje napriklad

pozorrrost

lsydroilingvisrliky:,,jazy[<ov6 bypn6za

originLlu", re-

skutodnosti

p6vodine

kon5trulccia' z,o'brazowawei

v preklade

prost'r'ed'niotvom

rc{korl5trull<cie

vnemoe

autora, dtilzka

vplyvu iazyka

origind'lu

a lazyka

p;e-

popredia

sa dostiva aj

kladu na prekladatela. Do

jeho

otdzka skrisenos'tn6ho

komplexu p'rijemcu a

kul-

falctorn kultrirnej anto-

trirnej d,e'terrnin6cie, [<tor6

pol6gie.

Kultirrna antr,op,ol6gia, a[<o po'ukazuje

Bal-

preloZitelnmti

rozrie5it

antin6miu

cerzaml|, usilu{e saumenia.

In6 vfskurnf (napriklad

a nepreloZitelnosti

tom, a[<o

sa skr:penostnf

Franti5ka Mikuls)

hovoria o

od r'czliinfch

komplex prernieta do textu v zdvislos,ti

do inak volSme

kornunikadnfch

o[<olnosti, teda o'd

toho,

povtoja z6visi, prtr

istd

komunikadnf postol. Od tohto

http://slidepdf.com/re

18/76

7/14/2019

fakty naSii svoje

miesto v texte priarno

alebo po istej

traqsformdcii, predo sa in6 vy,nechali, v akom

poradi

sa toto v5etko od,ohralo a podobne.

Te6ria

inform6cie

a komunik6cie

podstaitnou mierou p'reoizovala

a formo-

vala jednotliv6

risdky

,prdkladatelskej

cesty

od origin6lu

aZ po vznik

nov€ho textu.

Prekladatelova

pr,6ca sa

,tu

pripodobnuje [< roz&rodnutia,m hr6da

s6m preklada-

telshf

proces k ro,zhodovaci'emu prooesua

(Jl;i

tevy16;.

Ak na jednej strane

veda o preklade laLi

z vyskr-

mor inych

susednycth disciplin, nemoZno povedat, Ze

by i*

svoj

dlh vlaStn;imi

vfsledkami ,nespl6cala

rov-

aa-ko vfdatne.

Tento dial€fi<tidki vz{ah f'ormulovali sb-

vietski ,teor,etici prekladu na zAfi<lade dlhodo'bej spolu-

pr6ce

s lingvistikou: ,,Nielen te6ria prekladu

sa m6

svojom skutodnorn rozvoji opierat

v5eobecnri

lingvistil<u,

ale i

nac'p,atk:

vSeobecnd a

5p,eci6in:a

li,n-

gvistika

sa musi opierat

o te6riu

prdkladu."l7

Pri-

kladom

'tal<ejto spo,lupr6'ce je vypracovanie

modelu

porovnania,

di,Ze hfadanie,,tretieho,s]rstdmu",

spoioi-

n6ho tertiurn

compara.tionis,

ktor6 by

umoZriovailo po'rovn6vanie jednotlivfch

nat'r.rr6lnych

jazykov,

resp. ich Srtflov.

Na vypracovani koncepcie

tretieho syst mu majni zdsluhu nielen odb,ornici strojo-

v6ho prekladu,

[<,tori

p6vodne navrhli tento terrnin, ale

aj lingvistictkd

S'tylistika, a napokon aj liter6rna veda.

zirovei

potvrdzuje

la[<t, Ee

6ra tzv.

s'trojov6'ho

prekladu, i

ked bola

podla niektorfch znaloov silne

poplaind

rn6dnosii, neskondila sa fiaskom,

ale v sku-

todnosrti

rfl<Lzala

moZnost takej,ls sp'olupr6ce. Svojimi

vfsledkarni

uZ stih'la znadne ovplyvnit

netodiku

skri-

mania

'odborn6ho a llter6rneho prekladu,

programova-

nie vyskumov, forma,liz6ciu'prekladatelsikfch

procesov

a podo,bne, s,lovorn, tvorbu Statritu

vedy o pre.klade

v najSir5om

zmysle.

Te6ria umeledk6ho prekladu

uro-

bila prv6 kroky na vyuZitie tfchto impulzov.

II. PREKT-AD AKO KOMUNIKAENY

PROCES

ORIGINAL

AKO OBJEKT PREKLADATEI,SKEJ

KOMUNIKACIE

Ohniskom, v ktorom

sa zaazlaji, probl6my li,terdrnej

komunik6cie je

umeledkf text.

KaZdf prekladatelsrkj

proces

zad.ina od

p,ozn6vania

origindlu. Preto

je velmi

d6leZi:t6

vypraoovat

metodiiku pristupu k

origin6lu

zo strany

prefi<lada,tela,

,sforrnovat z6dhytn6 ibody ana-

llizy textu, vyznalil

pri'stupov6

cesty

z6koni,tostiam

vlistavby

umeleak6,ho

diela.

Je pochopirtelnl, i.e

teimer

v5etky

odbo,rn6

publikdcie

o umeleckom preklade

venuiri zmaln(t pozornost

pr6ve

rozboru umeleck6ho diela.

Doteraz

boli len velmi

povrchn6

pristupy lk zrirkonito,stiam

itruktriry

umelec-

k6ho textu,

v l<torych

sa nardbalo s

,,prepoZidarrou"

metodol6giou,

aplikovanou

,,ad hoc" na prdkladatelovu

erudisiu. V priruik6ch

o preklade

sa pozornost

,veno-

vala najrnd tfrrnto tro,rn

drdzkar.n:

1. vy,stihnu'tiu

origi-

ndlu,

2. irnterpretd'cii

o,rigin6lu

a 3. pre5tylizovaniu

origindlu.

Do rtoho sa zarhrfiovali

r,egistrii:cia ch/b z ne-

sprdvneho

kontextu,

titanta textu

a z neadekviitneho pochopenia

chlby z nenrileZitej

desif,r6cie

lromonnyrn, za-

cielerrie na vystirhnu,tie

i'nvariantu prvo\rzoru, interpre-

tatn6, pozictra prekladatela

rprekladatelst<6

l<oncepcia

diela,

z hladiska moZnosti pretv,or,enia ,,hodnOt"

origin6.lu.

Na,pokon tu bola aj othtka, a[<6 s6mantick6

Stylistick6

z powtania

in5,trukcie vyplfvajri

pre grrekladatela

origin6lu a

z p,olreby

znovu

,,p,reStyIizoval"

drty o,rigi'n61u.

Prekladatel, aby

teda v5etky

tieto

aspeicty mohol

vo wojej iinno'sti

reald.zovat,

musi

pred

touto f6-

este

zo'u svoj,ej prdc,e ,absolvovat

cestu

,,do" umeleck6ho

textu,

a to pozndvanim aspektov

liter6rneho

procesu.

V opadnom

pripade by jeho pohlad

,text ,r"bol d*t

http://slidepdf.com/re

19/76

7/14/2019

zostal hy len pri spdsobe doj*o-

,,,ostrf-" a prenikavf,

prvovzoru. Nemal hy is'to-

v6ho vysrtihnutia invaria'ntu

tu, ii

to, io

md vfladrit

na zdklade poznania diela ie

objektivne

merateln6

hodnota

textu.zdkonitosti vfstavby

V na5o,rn pripade,

p'ri

vjftlade

umeleck€ho

diela chceme objasnit

jeho kornurnifl<adn6

a textotvorn6 aspekty,

a to

p,odla zdsad ak6 sa vy-

pracovali a ako sa

,s ni,mi

pracuie

,sridasnej

s'lovensl<ej

te6rii literdrnej kornu,nik6cie.

,priiin

j'e

potrebn6 rozli$ovat nie-

Z metod'ickfch

pri,stupu k umeled<6mu dielu.18

kolko et6p

analytic[<6ho

umeledk6ho d'iela,

a[<o

Ukazurje sa totlZ, he pazniwanie

nie

sa vyvinulo v te6rii inrte'pret6cie umeleckdtlo

'textu

je gl,ob6lne, ale ie

od analytic-

stupf,otit6

u prech6dza

rsyntetickfm

z6veran. Na sa-

kfch postupov [< vySSim

mom

podiatku 'p,zndvania

umeledk6tr'o

diela

stoji

faktiokfmi ridajrni

o texte.

disciplina,

il<tora Ea zasberd etapa. V nej sa registruiri,

Je to opisn6 a registrujGca

zachytdvai,i

a q.rsirvztaEiuj'ri

jednotliv6 prvky ri3el.ec;

,sa

z6kladn6

pozornost

[<6ho diela, pridorn

jeho

'slistredujev urneleckom

zloilky

vfstavby a ich usp,oriadanie

celku.

,torntto

pl6ne,

ktorf

pre jeho normativny

a opisnf

charalkter oznatujeme

anat6miu liter6r-neho

p16n,

ako analyticfi<1?

sa pozmdvarnie koncentruje na

textu. Zalrrnujeme 't'u

vS,etko, do

p'redrnretom

Stan-

t1ma,

'iazl'k,

dar.d,nej p'oetiky a

rdtorit<y: Struktfra,

komp,ozicia,

Stylis'ticl<6

vystavb,a

jazykovfch prostried-

kov, zvulrov

6 a

gramatick6, morfologidko-syntaktidke

textu,

reperto6r

organizilcia

textu,

i,6nrov6 priznaky

a poshi,py

r6toritky

v li'ter6rnorn

texte.

diela sa

Analytickf aspdst poznlvania umeleck6ho

javov

opis

po-

nesrnie obrnedzovat

len na

:rzolovany

urdi{, ako sa z6'

zor*anych na texte. Jeho rilohou

kladn6

eleme,nty umeleck€ho t'extu

zridastiuji

a po-

dielajri

na vfstavbe jednoty

u,meleokej

Strut<tfry.

Aby

sm€ itito

jed'no,tu

mohli

p,oznat, na fo uZ nestaii

len

sdm text, ako objekt p,ozn6vacieho

pnocesu,

ale rtreba

diela.

Pritom

tu hned lst dalej ku kontextu umeleck6ho

nart'olko,

nakolko sa

tento kontext n6s zaajima.i'en

(t6ma

jej

socidlne sri-

premiet.a do vfstavby tex'tu

post6v, socidlna a p'sy-

vislosti, socidlna charatkteristika

chologickd rnotiv6cia

vf'beru ied'notlivfch prostridkov

prors'triedkov'

pri vf bere

vir'azovi

rniera

zobr Jzovania,

rytmick6 ozvld5trrenia

rtextu a i')

vy$Sirn stupfiom

stupfia a

Zavtse.nim analytick6ho

textu na

ynznivanla umeleckdho diela 1e rn'odelovam'ie

'z6klade

{6ze

O vyS5ei

jeho interpretiicie.

"rozboru"

tr*"tu"teit" texltu, hovorirne tu

grreto, lebo nie v5etko

jednotlivfch

parci6lnych

ziskalo

, t"ho, io sa

'rozbo-

Medzi

'do scen6ra ur;releckej

i'nterpret6cie'

rov, volde

-Sp*lil.Ly

od''li'5uie

rnodelo-

ktorfmi

priznakovd

drty,

(ounaduleme

ho ksrwendne ako injterpret6cia)

surb-

""ri"

brida't'elsk6ho

patri: prjtomnost

unuigry

f*tt"1

-pr1

o 7'obrazp'.

vfpovede

fktl

luho roi"

formulovani

texte, angainvanost

vanej 'sknr,todnosrti a o predmetnom

vfberovosf

s tim

spoien6

baJuiulsfi.eh" subjdktu a

hypo-

interpret6cie, modglovost

in:terpret6cie'

texto-

hladisk

rekon5trufi<cia kateg6rii

aurtorsfi<6ho

tEza textu,

virtu6lneho prilemcu, difer'enci6cia po-

v€ho subi'ektu,

toitovei vi-

p,rtneuani jednotlivfch rovin

stup,w pii

pri

interdiscipli'nirnej kompl'o<nosti

stadby a stupefi

interpr'eticii

textu.

ll'terirneho

aspektov

Pri chara'kteristike

zafl<ladnfch

po-

proce$u

nadvdzujeme 'i's'1yvn 'sp6soborn na Ba[co5ov

spolo-

ggn€za Struktirra'

aspekty diela:

ioutn ,ry*edzit

v s'rilade

vztahy'

Bako5

a ireteron6mne

nedolkrizal vSak

funkcia

orient'dciou

t"*k6

metodologiciko'u

u" t"oi""

po-

a terrto

do textu

tioto as'pekty

pre

ieinut

v'5etlky

'*"m"

relativne kom-

staticky, i

'k"d C" do riplnosti

[<o-

procesu sa usiloval

ote*n+ ori'sturp k liter6rnemu

sc[r6mu a'spek-

P6vo'dn(r Ba[<oso'vu

;tt*it

e"pu*.'o

proo.ro opa'tril

vdktorrni, t' i' naznatil

toi, literArneho

a ich prepojenie

vzlahy

med'zi {ednotlivfmi aspelttmi

prooesu' C'epanovu

na ,text ako centrum liter6rneho

o aspekt [<omunikicie'

dalei rozvinrit

,ah6*o

chceme

ako

vyladr,uie

priio,n'nost autora a 6ltatela

a spolo-

sirvislost

naznadif vzajon'nrui

ei*-ohcenle

t""tmy

o'-b"n,

onto-

na mimotextovir

s prep'oieniirn

v5e&ich vdktorov

l6glu,

realittr,

ktora 1e v5adepritolnnfm hladiskom

zn?so;bulricim uZ jedno'tliv6 existu irce hladisk6' Tfm dochddza k st'otoZneniu liter6rnej konnunikdcie so spo- lodenskj'm obehorn v texte'

http://slidepdf.com/re

20/76

<<< < Предыдущая 12 / 82 3 4 5 6 7 8 > Следующая >>>

Соседние файлы в предмете Методика перевода

#
17.07.20231.3 Mб11151218432.pdf
#
17.07.202349.82 Кб42 Typy prekladu.pptx
#
17.07.202347.96 Кб8322364-translation-based-on-ogden-and-richards-ba0b9194.pdf
#
17.07.2023859.72 Кб11Bakalarska_praca.pdf
#
17.07.2023712.28 Кб9CHmutov_vkr.pdf
#
17.07.202337.19 Mб15dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast.pdf
#
17.07.20232.54 Mб7DP_Fanfiction_translation_Iva_Krombholzova.docx
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365-1.PDF
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365.PDF
#
17.07.202334.15 Mб10Metodika prekladu_1_OSNOVA.docx
#
17.07.202313.66 Кб9Metodika tlmocenia.docx