Добавил:

sussysatan Опубликованный материал нарушает ваши авторские права? Сообщите нам.

Вуз:

Univerzita Konštantína Filozofa

Предмет:

Методика перевода

Файл:

dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast

.pdf

Скачиваний:

Добавлен:

17.07.2023

Размер:

37.19 Mб

Скачать

☆

<<< < Предыдущая 1 2 34 / 84 5 6 7 8 > Следующая >>>

prakticky k vd63iemu alebo men5iemu d,ruhov6mu po-

7/14/2019 sunu, ktor..i je ddsledkom premien Stylistick'ich vlast- ncsti textov. Ked si vyrazov| zmeny frekventovan6, r.tedy by mohla na,stat p,restavba, a tim by vznikol druhouf posun vlastnosti pr&ladov6ho textu. Spravidla

		preklade tie,to zm,e y mali porhybova{ len
by *	v							na rovine
r rimg		i,6nrov6tw'typu origin\|lu. Zrneny
slor-o*veta v			zdsade vytvfuali		rinosn6 rnodifil<6cie
druhovfch vlastnosti onigindlu a nemenia							konvendnri
irodstatu liter6rneho				druhu.
K zrisadnejSiemu				posunu Eilnrwj,ch		vlastn'osti			origi-
a6lu mdZe d6j'st vtedy, ked sa prekladatel dotfka									t6my
origindlu, [<ed za'sahuie do kompozicie, [<ed adaptuje
postalT	a podobne.			A[<o priklad zrrcny druhovdho pola
								posun ,od
ori in6lu		v preklade uved em zmenu tdmu,
rrag6die		ku ko:n6dii pri prekla4ani				Shake'spearovho
Hamleta		v nemeckfoh adaptdciSah			z osem,n6steho sto-

rodia.35

Aspelct literdrnej l<omuni'k6cie ndrn pom6ha odkrfvat ipecifickost prekladov6ho textu. T6to Bpecifickost ,ne- spoiiva v Stflovej au'ton6mii prikladu, ale v 'sp6sobe, ako sa ,text p'rdkladu komunikuje. Preklad, a[<o sme uviedli, je visledkom fi<onfront6cie prvo'tnej a druho'tnei kcmunik6cie. SpeciliOkost pr,ekladu sa bude teda utvii- raf poias prekladatelslkej l<ornunikdcie: tked prijemca Tnima dielo ako preklad, ked odakdva text prekladu, iAntor'i priznaikovosi rasitie, stripa s,o vzdalovanim 'sa prekladu d i,ilnrwych vlastnosti prvovzoru' na poza'di ktor-ich sa ',rnima. dim viitsmi sa preklad ,,osamostat- iu e', tfm je druhovo ndpadnei5i. Ale'to ie uZ proble- mailka dal5ieho vfkladu.

4. O PREKLADOVOSTI LITERARNEHO

KOMUNIKATU I

Ked chceme zachtVil rozdiel m,edzi prijemcorn p6vod- n6ho textu a prijemcom pr,ekladu, mllsime prihliadat najmd na Specifikum korn'unikadnej situdcie prijemcu prekladu. V preklade, na rozdiel od p6vodn6ho diela,

chce, aby preklad pociloval
					ako dom6ce diel,o, ale na
druhej
tujrice strane crhce vnirna{ prdklad ako dielo reprezen-
prvky cudziu literatriru, a preto odakdva								i	vyhladiva
reprezentujrice			,,cudzo,kraj,nost"				v		texrte pre-
kladu.36
V liter6rnej komunitk6cii
						sa princip	prdkladovosti
uplatriuje viacerfmi spdsobmi. Prekladovost									je vyjadre-
nim ,napitia medzi	,,svoj7m"					a ,,cudzim"		v texte a dd
sa zachytit
vo viacerlich opoziciAch, ako sri napriklad
nataralizilcia (udorn6cfiovanie) a exatizilcia (scudzo-
vanie), folklorizdcia
		a vlbanizdcia, historizdcia a mo-
dernizdcia.
V tejto	srlvislosti					hovorirne aj o p,reklado-
vosti ako o norme prijrnu
				a o istej komuni[<adnej si-
tudcii. Prekladovost
		sa d6 chdpat ako u,rditf srtupei
ekvivalentu:osti
medzi textmi a vyuLiva sa ako strat6gia
literdr,nej tvorby.
Sarna prekladatelskd
			prax			a existencia
								istfch typov

literdrnych textov (texty o textoch, teda ,literattrira o literatrire) poskytujri do'statodn6 d6vody pre modelovanie kateg6rie p,rekladovosti v texte.

A) PREKLADOVOSf AKO SEMIOTICKA RELACIA

MEDZI ORIGINALOM A PREKLADOM

Preklad sa vyznadujev rnnohf,rni priznarkmi indikujricimi prekladov,ost jetext,e. Zadnirne od pomenovani.a ,,preklad", ktor6 vlastne nlzvom preloZendho diela - preloZil, preklad, p,reloZen6 z . . . atd.. Sama technika tohto pomenovania je sign6lom istej konve,ncie a vy- vol6va u prijemcu prekladu podobnf frdinok ako etiketa liter6rneho druhu pri ditani pdvod,nej ,tvotby. Lirtdr6rnohis'torick6 excerpovanie titulov prekladovej literatfiry je velmi p'oud,n6, pretoie poukazuje na srivdk6 chdpanie

a			,origin6l,					totii	vdzbu
	ci enie normy pr,ekladovosti.						Odhahrje		vdzbu
prekladu na
					sp6sob rcalizdcie copyrightu, ch6-
panie		lunkcie		prekladu
					vo vztahu k origindlnej tvorbe,
postoj prdkladatela
				k autorovi p6vodiny a podobne.
	K	elem.entom indiku1ricim					,,c1trdz,o,st "	jiterdrneho
diela		sa z hladiska			vfstavby textu prekladu dajri za-
					vfstavby textu prekladu dajri za-
radit		veci neprekladan6
						alebo nepreloZiteln6 na tema-
						63

http://slidepdf.com/re

31/76

				qlakovatel-
			srtriedkov v texte rby n6m tkdzala pffner
		v6hy' zenrc'
	miery'
re6lie'

K prvkom vyvol6-

7/14/2019

lit 'atn^ ono 'astika'

oisnS nrizrry,

dalei za-

il;;';td;i;

lta io

',,prekladu

'troba

p4.ay

qreicladu: vysvet-

r ait

'p'iu*o

rtzv' vnrittoiazykov6ho

;tn '#;iarou

v texte'

ko'mentire

alebo

prekladu

itt

trcki'ftl|t

napriklad

;';k;

autorov)'

pri

prekladani

pautdo u t'itf'

k$l ktth

preklady

eda

a na1rckm t

rr.

n*t1^5 '

'prellit

v origin6li' lktor6

ta 6

vly n

.it-ator,_ uvereinetrfch

O signilodh prdkla-

sa uv6dzajri

zvyeal'ne pJ riarou'

;.-;;;i;;

lednotlivyci'

u'ne

rovin6ch vf'stavbv

t€xtu

sa ui zmienili v srivisl'osti

charakteristikou

Lillro'

vosti

prekladu'

Text vzbudzule

u dltatela podozrenie' 'i'e ie

prdkla'-

d ;a

mnoistvo exotiokfch

nad'mern6

ked obsahule

ked ie

Rormako

prive'kni

i ;;';;;-e' ar r' 1 'topo- i

strenkeay'

iazvkovei''

ked

orvkov.

-text

p'ekla{atet.

;;;

p;ilI;

rcreolizule '

ku'Ik;,

.in

*ua'i

protipily

telto '5tyli's'tiokei

doda{, Z

ori-

v p'refi<lade patr:i nadrnern6. i'reditosf

;;;'kJv;*

n*ls*i

e5te

indi'cii'

[ctor6

Ii if.v.U

textov.

.vela

ako text

dvoi-

il;# F

prekladu

charakteri'zovat text

d d.

uplataule nezvydain6

v po€zii

ked sa

Ii;ptlklad

[<ompozlcia b6sne,

orporiudutti ,

.r#a.iebo,st.oii.ke

zanrovlsj a podobne'

pt t'f

i d'ko '

;;d;;#;tb;y r'cuizich-prv[<ov

v'texte

umoZflulri pocitovat

ako cudzl

pro-

dom6cel literatriry

;t ktJ;

'p'^ai

dukt.

AKO NORMA A

B) PREKLADOVOST

-KATEGORIA

LITERARNEJ KOMUNIKACIE

sa v

rniere

viaZe

prwa-Znej

Pocitovanie p'rdkladovosti

teda na

tak6-

Eita'tela

piekladu'

;; iy|,rru *aou^o6ho

ho,

ldory priiima

text

preklJdl

- k .

origin6l'

Jt\

;;rti-ki;i#

1e e.rdovani 6itut*I' .ktorf

vie

' Le ide

eii

aatsel

p'ri-

;il kt d-

percepcii.pr'ekladovosti

bude

lite-

liiat preklad ,o

tuadiciu'

na d'ontacu

uiuio*

ktgy

osvoiil' na

ktor6

r6rnu 'normu a'na kon:'rencie,

'si

pociturf

ako

tr<torC p'ripadne uE

si turrykol,

zAvdzn6 '

Statistic{<6

distribircia lazykovfch

pror

Elementirna

neopafl<ovatel'nfch

znilme, inforrnadne

prvky, teda ditatel'sky

Opafl<ovateln€

ditatelsk6ho

zastara,n6 konvencie 'tvorby,

sri z hladiska

elenenty.

Neopakovateln6

prvky

prijmu

nql,rizna'kov6

novost,,,inlorm6ciu , nedbydaj'nosf,

t *cpak signalizujfi

literSrnej komu-

Pr'efl<lado'vost v

origirnalitu, exotickost.

nik6cii

sa viaZe vozvfienej mier'e pr6ve na spominan6

prvky.

ti.to

postrehy sa daj0 demon5trovat aj

'na vySSej

literdrnej rovine, a[<ou je

naprnklad

prdkladatels'k6

tra-

om zo vzdialenfch

dicia. Naprlklad vo vztahu k'prekla

prijimajtcom

literatfir poznanie cudzej literatriry

na p'oe'tiku cudzich diel' Tak

prostrgdi vytvdra n6vy{ky

. sa poptrlarizujri

v zoty, vypracovan6

osvojen6

Sitylistidk6

ich ino-

Postupne to

znihtie

v inon6rodnej literatrire.

v t6me i

v Stfle

vdciu natolko,

,sa cudzia llteratrira

prostredi.

Ide teda o prvok

udomiicf,uje v prijlmdiri:com

javom ,sa stretneme napril<lad

opakova,telnosti. S tirnito

tvorby

lit'erirnych

u:otgy

pri prekladani

a osvojovani

s poe-

ktor6 postupne splynuli

madarskfch pr,ozaikov,

slovensl<ej pr6zy devlt-

tiCkfm

a Stytirstickfrn

k6'dom

n6steho ,storodia.

Opal<ovatelnost vo vzlahu k recipo-

v pre-

i koeficient prdkladovosti

vanej litera'ttre

znii'uie

kladovfch textoch.

chudob

Na druhel

stran'e prekladanie

literatrir

v priji-

kontaktov zvy5ui'e

nej5otr

tradici'ou literrirnycfrr

Verasti inten-

Sance pr'ekladovosti.

majricom prostredi

zita vyrazov€ho koloritu v

'texte, a ltym

stirpa

ai koe-

Iicienl

neopakovatelrrosti

(preklady

z orient6lnych li-

teratir

d,o sl,ovenii,nY).

sa dajri rozli5it rozmanit6

V citeni

preklad'wosti

,srtqpne intenzity,

od maxim6'lneho udomdcriovania

vyzdviho-

(adapt6cie) origin6lu aZ

manifes,tadn6

reklado,vos'ti

dvojdomei

prisluSnosti

vanie

ako faktu

pre-

di'ela (porovnaj p'rax

odtl6dania'text'ov

origin6lu

s'torodia

podnes

kladu vedla seba od devdtndsteho

zuf5enej

literatrire). Na

stratdgii

v deskej i v slovenskej

					preklad
		nap;o1kon aj	prozaickf
prekladovosti buduje
verS'ov.
						teda
	pohlad na dejiny			prekladu,
Retrosp,ektivny
		65

http://slidepdf.com/re	32/76
fu'nkcii pre-	ako o strat6gii liter6lnej tvorby sa

majir 's prekladomv mnohd spolodn6 drty;textmniLrni' sa me zaoberat kap'irtol'e Preklad rnedzi

prod'stava pre-

7/14/2019

uplatiovala

ako sa

oi*.'utiai",

ffi;,

Stredoveki-obdobie prekladu .l, tttl6pu|v:h

;;;;;.

tu- neplatil princip

sa vyz'na6o'valo tfm' ie

t";"**t*n

iinnost nebola $pecifikova-

.""*tnn,lr.

Prekladatelsk6

literirrnei tv'or-

z kontextu

sa nevydle'fiovala

;';-;;;

identifiift<ova1

s tvorcom'

Ci'tenie or -

it. pt'"lf.l"n l

Ze neexistoval

$tatit

oslaben6,

;::"lt;-b"1"-natolko

I'iteratfuu 'sa

a pdv'odnri

preklad

rt'r.ari

;.#i"t;i;.

r'o-

AZ poetiky

l<lasicizmu.a neskOr

t"raiely.

;"Uf.lfi

estetil<'

dvoch

proJiklld.

tt*tua"i

-:rrrizrns utvorili

worbe pra[<-

ptuttfuautelskei

sa stretdvaie

s ktorf:nl

*"ftAych

modifik6ciioh aL podnes''

adaptovand

dvoch estetik'

""ty-i'

opozicie tichto

i,e*luane

vy-

daj(r sa

literirnej tvolby'

na prdklad

.tlt"ao*

;adrit taho:

Romantizmus

Klasicizmus

iedinein6

vSeobecn6

(iast )

(celofl<)

zacielenie

na 6ast Pri Pre-

zacielenie ina celok Pri

klade

preklade

P6-

vYstuPuie

preklad vYstuPule ako

p6vodnd

ako prekladielo

vdn6 dielo

vyzdvihovanie Preklad'o-

stieranie Preklad'ovo'sti

vos'ti

na konvencie autora

d6raz na konvencie pri-

d6taz

originilu

jemcu prekladu

prekladovosti oa

Vychodisko'v6

p'rincipy uplatiovania

prdkladatelskfch

Vfvin

oU*iuiuti'

iJit"a.ft

erekladu

absolirtnu realiz6ciu

nepreds,tavule

s6rn

osebe estetirky'

met d

prdkladatellske

iednotli-

t"d;6h"

, ttpou

epochdch

sa kon5tituovali viac'er6 nor-

l,"i.h Ji,"t-#ih

v dvad'sia'torn

nalmd

prdo* sa

'storoti

Jy prekludu,

ukazuje, Ze tieto normy boli nasto .a diametr6lne od- itsJ.'iir"alr,ko pr"kbj"uosni sa d6 pouzjt ako jeden

		d'o kontexi'u do-
pri	zadlerlovani prekladu
;-;;;.fi;li'teratrirY.
micei
	66

d.e hovorit v ,srivislo,srti s faktom, Ze vela literirnych

diel vznlki na principe prekladu. Ide o rtak6 typy textov, rktorfch literi{,rnu existenciu p'odmiefiuje z6' vislost od in6ho 'textu' Pr'ocesy podmieiujrice vzni[< druhotnych, derivovanydh textov (texty o tex'toch)

ibude-

V PREKLADATEI1SKEJ

5. OLOHA

ETTETNT:E

KOMUNIKACII

prekladattelskorm proaese je dal5ou ko-

Uloha ditatela v

V p'rdklada'tel-

aktu transl6oie.

munikadnou dimenziou

a pre-

,skom pr cese

rnedzi

ditatelom

potom

treba

vztahu

nich'sa

kladatelom rozli5ovatvoniekolko

pol6h. Z

dinitela, ktorfrn

ditatela a[<o

d6 vyvolit aj

funkcia

tvorbe' Na naj-

prekladatel v prekladatelskej

korltioluje

a[<o

pr'eklada'tdl i

dita'tel

vystupujir

v5eobecnej5ej rovine

li-

na externy'ch

soci6lne 'lednot[<y, ked sa konfr'ontr:riri

priznadn6 fakty

rovinu

poz1ci6rch. Pre trito

ter6rnych

'sir

praxeol6gie,

sm'eru-

s,ociol6gie,

resp'

tzv. piekladatelskej

irn'otiv6cio'u

ako napriklad

iirce k vyskumu otdzok,

(z6roibok,

hobby, individu6lny

iinrrosti prekladatela

1i,teratrire,

ideov6 a kultrirnopoliticke

orient6cia

vztah k

akf vplyv m6vy'da-

a podobne), do si

iiada

[<oT rzument,

jed'notlivca, skupin,

-rrt"I

program

prdklada'telsky

vystupuje pre-

'si Ziada

kniZnf trh,

ako

gener6cii,

"kl"d"t.I ako s,oci6lna

jednotka v

kultrirnopolitickom

sociologicko-genetickej

pc-

Sri t'o otiZky

konterte atd.

vahy.

telto vonkaj-

probl6my pren65a{ri

eirn vatsrni sa

centru lite-

diania smerom

Sej sociol6gie liter6rneho

Specifitkuje,

tuility, k textu, tlrn viidSmi sa tento vz{ah

zadiname sle-

liter6rnosti' Tu

konki6tne v kateg6ri6ch

subiekt

pri

pr'ocese arko

dovat prekladatela

tvorivom

jeho literfrneho

priierncu ako

tvorivych rozhodovani

medzi

sa ukazuje, i'e vzlah

partnera. Na tejto rirovni

dvojakom komunikadnsm

prekladatelom rtreba chdpat v

k dita-

prdklad'atel vystupuje

vo vztahu

znysle. Raz

http://slidepdf.com/re					33/76
				skupin determi-
		odvodurfm	textorm. Pomer uvedenfch
	origin6lu'

preklad'

ze ide o

7/14/2019

o tom'

iitatel vie

i;;;r.d;,

ked

iJ"t"

prdkladate'I"'

yryn6 autora

ai o existencii

"\t

d'an;

pripade rna.ditatel moznost

lrJ

p."Jt".

sledovatleninlorrnativnulunkciuprekladatela.Vlast.

inform6cii o ori-

ni text

prdkladu

ledinfrn zdrojom

Aut'.'

f;J"y*

ditatelskej konkretizdcie'

"t1"fti"*

literatfr'

z infch

alebo

6ins{ke1 lite;atflry

ffif"a

*a*

puykouo nepristupn6' ie p1e. slovensk6ho

i;;;

g*ftf"a"*'-

Prdklad'sa reali-

Eitatela "autorita'tirvnyt"

priiemcu

pre-

a. tefa

k oiigittaltt'

fi-rxer"

-qre

"ttahu

kladu je prim6rnym,

iedinfm

'textom

(A) - (T') - P'T2'('

A :

autor,

originfi,

: prekladatel' T2 :

ditatel

preklad,

ked priiemc,a Pozni origin6l

nast6va,

*r*st

In6 situdcia

lkonfr'on'tovat

p'rekladatelove

oper6cie'

ked v'n'i;ma prOklad

p'ozadi

gtq*a}l

roalrodnurtia,

pritonn

vlalstnri jazykovri

fi<omurniik6ciu' to

vyuZivalric

ditatel neoriento-

sie

rje

p-rijernca'

uZ potom

,,paslvny"

nedifeie'ncov

any, oi:kaza"v

,,",u ,Prekladatelovu

,:;;i;";,

ktor6 sri

'irii*,,t^

pot"rr"iTinv

v'ichodiskom

pre-

"iv

spoluprdkttt'l

origin6lu'

pozn6- pTamene'-

a m6ie

eventudlne prejavit.

il<lad,a,telovej rinnosJ

;

s p6vod'nou estetickou

;;;1em

,uposob

'ui'Ulnaaouoia prekladatelovei pr61'

met6du

Jil""a.t"",

teda o

realita' 'teda

[<ed empirickl.lireftu.na

situdcii,

V tej'to

prirn6rnym' pre-

dielo, st6va tu [t" priiemcl

eo*i"e

eoiotttti prdklady

fiti"tty'

p'ocitu 'e

t'ft"

klad sa

madarskel

lit"r"t'"y

do slovendl:.{

.ulub" preklady

ditatela ibilingvis'tu'

zo srbske

literatrfry

do s'lovin

kej

textmi'

pret'o

iu,tiruo iit^t.I

s dvoma

uZ pracuje

je mu Prdklad druhotnfm textom:

A.tTr -

(P) -

(Tz)

eitatelia nepoznaj{rci origin6l, sriapravidla v pre- vahe'VrnerrSirres.i,".,yta1"'eti,prektorfchrieprel<lad

prekladatelslci

pripa"dy, ked

Existulri'totiZ Specifick6

program vych'fudza z iazlkovo nepripravenych

ditatelov-

v iase, ked sa u

n6s v d6sledku

Tak to bolo nap,riklad

tvorbe z6padnfch auto-

nedilerencovan6ho

pristupu k

hodnot6m literatrir redukovala

jazy-

rov a k ideovfrn

kov6 priprava

kontalkty

s nimi. Vtedy

'liter6rne

ditatelia informovali

o tj'chto li'terat{rrach len ,,2 druhei

ruky".

S postupnou normaliziciou

'situ6cie

a v ddsledku

kurzu

uplatfiovania principiSlnerho kultrirnopoli,ticl<dho

prekladatelom

pripadla

iloha vyrov'ndvat

ku'ltrirne

'svet. Vtedy sa spopu-

straty, dohdfat

ostatny liter6rny

larizoval aj informativno-prekladovy Zdrter,tzv'

recenzie

p'refi<lady miektorfch

s uk6Zkami, v l<torjch

sa uv6dzali

atraktivnej6ich a ditatelsky

zaujimavejSich

wyvtkov

textu so spojovacirn vfk'ladom,

aby ditatel

dosrtal pred-

stavu o cel'ku (prelklad

digest).

prekladu.

Nap,okon

iitatel ako spohitvorba

jeho

postupne

projektujf

Prekladatel a

prijemca sa

s4 tieto dve komu-

do textu prekladu.

Na r,ovine textu

nikadn6 jedno'iky

Specifikujri ako syst6my viruzovich

so svojim

konverrcii. Prel<ladatel

'sa

nealizuje

v texte

vyrazovym idiolektom

ako

tzv. vnritornf ,,autor"' Pri-

jemca, ktor6'ho md na zreteli prdkladatel, sa realizule v texte pros'trednictvom konveneie ako zv. ,,r'nfitornf" ditatel. To je nal5pecifiokej5ia podoba komunikadnei rel6cie medzi prekladatelom a jeho t'itatelom.

6. REDAKTOR ATVORBA PREKLADU

'Na 'tvorbe p,rekladov6ho textu sa dkrem priamych

ridastnikovternf dinitell<om'unilk6cieredaktor,ist u mierou zridastriuje aj ex-

- r sp. upravovatel d fi nitivneho znania textu prekladu. Ako ukazuje moderni prax, pri publikovarni prdkladov, bez toh'to iinitela sa nedd celrkom zao,bist. Redal<tor je totiZ sprostredkujricim fa,ktorom rnedzi vl6dnricimi iazykovfmi normami a textom prekladu a v/kon6va direktivy, ktor6 si pod

http://slidepdf.com/re

34/76

			angliok6frro nerozu-
	ten ani
piSe, Ze
		'slovidka

v liter6rnei komunik6cli

7/14/2019

redaktora

-rii'tricia.

Funkcia

d"L"k" len iazykovou aprobiciou' Re-

tl"""vydetoiuu

i:-k:or

realizuie

poStulity

obsiahnut6

vydavatelskej

riadenia kniZnei

produkcie'

vv-

;;r;tk":

;;ri..ip*h

li"-*

utr^"fa

a iodoibne'

Pr'oti prekladat'elslk6mu

idio-

-"rJ

;;;;i-

tlr"ri'ioltkt

redaktora'

spolodenski

redaktor'

Arbltr6rny

vykon6va

textu, ktorri

za''

="r"t6.t^'

v pthve

sa prelavuie

reduktor.rr.l dinnosti

;;;;;

varianty' ktor6

vyiv6rat prislu5n6-

do textu,

sehoi'at

saodznenia'textuautorizovan6hoprekladatelomurdi-

Redaktorovo

manipulovanie

odlisulir'

;;-t;il;;m

To je

, *"""*

e vla'stne jeiro tendendnym.,prepisorn'

ked

vtedy'

kt'orf vznilci

-,-.astne

metakom'"'ita',

p're-

do povodn6ho resp'

zasahovat

.;;k;;.-;".musi"

aprobuje' d'e

"ten-

textu. Tym

facto

il"J""eft"

zisahv do textu

;-#;;G"'i'Redakt'orove

to,pret'o'

lebo reprezentujii

rrirokujir de'iinitivnost ,

u,, tt-T

prekladatelovho

p artnera'

:* Ji-"J*"llzovan6ho

cr 1tz

redakt'or

m0Ze

;tt*

'byt

"spoluautorom

Spravidla' a

ohlasenfrrn, alebo a'nonyrnnym'

;;i'"t*,

sa-v5ak

ri'dast redaktora

na 'tvorbe rtextu

J*pt'"t"afr"",

prekladu

zamlduje'

potenci6lnom

o 'redaktorovi

alko o

Ked hovorime

ir."rrrritouikom-unil<adn6hoaktuodprekladatel smektory-

ta[<6ho pracovnilka'

m6me na mysli

rom k textu,

z hladiska jazy-

prekiadatelove oper'6cie

ri;"j"

-nielen

ui.vo.v1{ahu k rea-li-

tJ'*y,

literdrnei

t*":,

,urp.

11"

Stru:ktriry

origin6lu

z6cli vyznamovei ^

Stytitti"ttej

redaktora

pri

Le o rilohe-

r preklade. Je paradoxn6',

len v spornych

zvatla hovori{

sa zalitna

tvorbe textu

do kolizie

lked sa prerkladatel

dost6va

;'edy,

;#;*h'

sa v dejindch

upravovartelom' Naproti tomu

so svoiim

redaktor'ove'

p"iptdmi' ked

prekladatelsiva'str'etrner ezas celiovfm

vf'vinorn iazyka'

'zaostivaln

rioravv

textu

redaktora retardujri

text

ked'zilsahy

iJtp.''rrn.."irtry,

upravovatelov

nepochopenia

Ako ,r'taZt"

orekiadu.

slovensk€ho

lt"te Michala Bos6ho'

i;ffi;;

-io*t'to

';;;'J;

Styri'dsiatvch rokov

z'o zaliarka

ot"trli"i"it

devdtn6steho storod;'37 Podla v5etkdho redaktor Kv6- tov nepocho p'il vy'na'my angliek6ho origiLn6lu' Bosf'

i[<rce'n1)

lr$ud. patrnost;

Byl jsem p'oznarnenal,

vyiUaa

svini

Jak to?

'skize

rsrwine'

angliciky to

'est co sloven'sfi<Y

,svin6

,killing

Atd' o Navy6e

naie5til

moiit', pioto z killingu

,svini"

roz3irit vy-

redaktor pr,ekladu'nepochopil Bos6'ho

snahu

razov| m,-oZn

stl 'iazfua

orient6ciou

na vrstvu ludo-"6ho

ta ,lo".n'sk6

n6redia'

pdvodu,

zdsahy

Podobrne Alfred P,flanzer

zhrnul

,,brusidov"

'Skrti

taficto:

do textri prekladatela

,,Oprdvce

.)61mena

ieden, ten. Skrt6

z6lmeno

'ti'eti

osorby. Netryii"

Sl-oveso

na konci v6ty. Odstraiuje

shluky s,pojek.'Odstrariuie

ins'trument6l.

Nezn6

dvoji negaci.

Nesn65i

doplnk'ovf

iuryk otigittdlu.,Nedb6

-"dakti.h w'stev

jazyikovf ch"'38

ltra

s rozlitnf-

nepoch'opili, Le

Upravovate'lia prekiladu

s tzv. funkinfm

vrstva,mi

srivisela

s*yllstlckfmi

Teoretidky

sriviselo

s poZiadav-

rozvrsivenirn

iazyka.

Skoly. V praxi uplatfiovala

kaLmi praZskej

liLngvistickej

trito z6sadu mathesius,ovsk6

prdkladatelskri

poetika'

medzi

charakteristike vzt'ahu

Prv a'ko prisrtripime k

niekolko pri-

prekla'datelom, treba uviest

redaktorom a

kladov z redaktor'skej p'raxe, ktor6

'sveddia o 'tom, akri

redak'to'r

v boji

p'roti substandardn6-

d6leZitfr

frlohu hr6

mu prekladu. Ukazuie

velkri zdsluhu

sa, Ze redaktor m6

odstra-

prekladov a na

slove'snej rir'ovne

na z-vy5wani

riovani

tzv. prekladaitelskfch

,,Sum'ov". Na

ilustrdciu

ktor6

v pre-

riryvkov z textov,

sme rryb,rali nidk'olko

Na to, aby sme

Viera

Hegerov6'

kladoc,ii

upravovala

pri

v uvedenlich

2e prekladatelovi

mohli konlta'toval,

Ze pros'to vznikol

zdttet,

ale

padoch neSlo o Stylisticki

-nepodarok,

nepotrebujeme

konfrontovaf

spominan€

do nich

jedno-

nryvky

s origin6lom.

Pos'tati, [<'ed sa

ducho

,,zaiitame".

nijakfr koZovitri

hraaa-

,, . . .

n,zl postave nemala

tost...

,,. . . 91e.ta ... ener-

,,.. .Jt podrobil obradu dvojZensk6ho sob65a ' ' '"

,,. . . bosd nohy vopohal do top'6nok a v stave nepazapinutteho ..gtttola krd?al po chodbe ' ' '"

,,. . .ho ho opr6vnilo zalolil si okolo nej ruku ' ' '"Motor priadol hladkrl pieseri rnocnej

http://slidepdf.com/re								35/76
							etwa ein Dutzend
						entwiokelrt wotden,
					und die Edelrebe
.. . trros mu tulo	p6tral, io	sa tfka	totoZnosti	ne-

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

skorfch ndv5tevnikov.

' '"

teoretick6ho

hladiska

Citovan6

priklady sri z

"ne-

prlaakov6",'

nekornuniku'i ri a

p'reto nevyjadruj ri

nijakrl

tendenciu'

Sfylistickri

pripady' ked

stdvajri aj tak6

V cdidnei praxi sa vSak

*tt-*

cel6ho

ap'retirru

pnJtUao vykon6va

-temer

rrd. T"i

,to

v sl'ovenskom'preklade

bolo na.priklad

Umoryts

die\a lozef a ittlo

btatia' Redalttorka

J(rlia

rovine

3'tylistic[<ei

up'ravovala p'reklad na

Miiekovri tu

Pororrnaime:

od slova aZ

P'o vetu.

wilder und tauber

"Ebendort liegt die Veredelung

Gr:iser

zum

brottragenden

Ko'rne' Unsere

Getraide-

arten, mit

denen auch

Joseph 'sich ndhrte,

die

Gers'te'

auf ihre

wild-

l'tals und Weizen,

den ilafer,

Roggen,

Originale'zuriicl<zufiihren, erkldrt unsere

wachsenden

auBer-

grtiBten Bedauern

Pflanze,nlkunde ,sich mit dem

sie zuerst

sich riihmen,

kein Volk [<ann

stande, und

zu haben' Wir

hiiren,

daB

entwiilelt

und gebarrt

liinf verschied'ene Arten des

in Europa

zur Steinzeit

gab' Und was

die

W.i""o, und

drei Aite'n Gerste

Rebe betrifft'

Zti"htottg des wilden

Weines aus der

Leistung

ge-

eine Ta,t

sorrdergleiche,n,

als

menschliche

sonst dariiber

denkennrniige"

rnan auch

nomtnen, wie

herhallende Uberlie-

so schreibt

die

weit

albgriiLnding

zu, dem Uberleben-

Jem Gerechten,

i..otg sie Noah,

Babylonier Utna-

dernrselben, den die

den ie,

Flut,

pir.t ti*

und 'dazu Atrachas'is, den

Hoohgescheite'n'

'nanuten

der

spdten Enkel,

Gilgamesch'

und

'seinern

dem Helden jener

Tafel

Mdren,

die anfdnglic'tren

wie auch

also hatte'

Dieser

Gerechte

Dinge berichtete.

Weinterge

gepfi[anzt,

was

J*"ph

wuBte,

zuallereust

rkonnte

er nicht

gerecht fand. Denn

i*.pft

nicht sehr

Nutzen wdre?

oder

Feigebaiime

pfl"or"rr,

was von

-6lbaA*eZ

her'

Wein

rstellte

er erstrnal's

Nein, sondern

davon und in

verhiihnt

der TrunkenLreit

warcl tnlnken

und verschnitten.

Wenn aber Joseph meinte,

das

sei

Ungeheu'ere geschehen

her, daB das

gar nicht

so lapge

treba s bledfrn riZasom povkizal na to, 2e tdto pra'

I{e'

eine fromme

iin g^o,

Tr[umerischer

Irrrtum u:nd

wobei

nur

mit

,urrri"horrg

una,usdenkl'icher Urferne,

;il*;

Si^urren

dalauj

hinzuwei'sen bleiibt'

daB

diese

Abstande

rspdt, in

schon so

U;i;

ihrerseits

'solchem

Ursp'rilngen des

Menschengeschlechtes ge-

*o"legenh."

Hochgescheitheit

zeitigen

war, daB

eine

"i"

Veredelung '

lJ"*",

ai"

,solcher Gesilttungstat wie der

war'"

Weines fdhig

des wilden

- -l

I' d"

W ethe'

oiigi*ar:

Tfrrorna's

ltiuo,',

G e s s arnelt

20-21')

eoi;Uu"-Volag, B'erlin, 1955,

P6vodnf

text

Prekladatela:

leZi zu3lachtenie

divf'ch

a hluchfch

tr6v

,,Ta*

ktorfmi

obilnd druhy,

zrno.

NaSe

na chlebonosnd

iivil

lozel,

jadrnefr.,

ovos, Zito,

kukurica

p'5e-

na ich divo

rastrice

origin6ly'

"ti.t pni"i.tt rr*tpat

Iurtujeme

tt*

rastlinopis,

ne16Z1e1e'

ta,k vyhlasuie

ie ich

chv6lit tfm'

i;iainy

sa nem6Ze

velmi

'n6rod

u vyrobil'

v Eut6pe

Poi-uv1m3, Ze

prvy vypestorr"l

a"U" tt*""t*1-A

p5enice a tri

druhov

bolo piit rdznych

zu5laohtenia

r6vy z di-

druhy

jadmef,a.

sa tfka

iin

oMivuholnf, ked'na t9

hla'dlme ako

ueto'fti"^u,

dokolvek'

tom rnyslirne

na vfkon ludskf'

nech si uZ o

pripisuie ho z priepastnfch

dialo

n6m zneiica

fta'

spravodliv6mu,

ktori

'preZil

potopu'

ai.iu

Noahovi,

ktor6ho

Ba'bylond.ania volali

Utnapi5tim

k t'omu

Atra-

;i;;i;,

pr.*irdry, a ktorf'

'svolrnu

;skor6mu vnukovi'

doskovfch biiii'

rozp,r6val

Ciigu..i"ui,

hiinovi onjch

teda' ako to

poiiartodnfch. Tento spravodli'iri

,rtia"h

,r"aa

,iznl,

nstepil

nai'simprv5i

vinicu

Jozef

*"pttf#"rl za

velmi

spravodliv6'

Lebo

nemdhol

za-

-S-,.|it

a ti olivy?

oZit"tttet Figovniiky

,ri.to, io

bolo

Nie,

vino po

p'rv6 vypestoval,

'spil sa

neho

lei

sa t€rdom pohidania'z

a srtal

,opoieni bol ,ryoeraof'

ta[< d6vno'

myslei, ie'tomu nie i'e ani

No,'ked 'si Jozel

iin

vypestovala

ten ohromnf

do sa prihodil

9o ;a

vinn6 r6va,

vari tucet pokoleni pred ieho

'pradedom"

s'nivf omyl

priiahovanie

a prostudk6

bol to celkom

sebe ,nernyslitelnfch

pradialok,

pridom n'6m

eSte

	i dal5ie fakty, [<tor6 si zivaLn€	36/76
Nds budri zautlimal

p'osridenie z6stoja redaktora v komunika6nom pre-

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

p6r'odiatku ludsk6ho pokolenia, Ze mohla splodit takfi velemridrost a ,schopn6 tan<6ho dinu kultirneho ako je zuilachienie div6ho vina.

Tex

upraveny

redaktorom:

-A tam le?i aj zu5lachtenie

divfch a &rluchfch triv

na chlebonosn6 zrno. Naie

obiln6 druhy,

ft<to,rfmi sa

Zivil aj Jozef, jadmeri, ovos, Zito,

kukuricu a p5enicu

priviest naspd{ na ich divo

rastrice

origindly

vyhlasuje

n6i

rastlinopis ,s polutovanTm za nemoZn6 a nijakf

nri-

ro:l sa nemdZ,e chv6lil Iym, i.e

ich prwf vypestoval

a dor6bal.

Podrivame,

Ze v

Eur6pe bolo

v dobe kamen-

nej pat rozlid,nfch

druhov p5enice

a tri

druhy

jadm,efia.

A do sa tfka zu5lachtenia

r6vy z div6ho hrozna,

din

k:orf

nemd p6ru, ked

,sia to berie ako vfkon

ludskf,

a nech uZ

indi

tom mienka akdkolvek,

pripisuje

ho podanie, zaznievajice k n6m z priepastnych dialok

Noemovi, Spravodliv6mu,

ktory preZil po'toplr

a ktor6ho

Babylondania

volali

Utnapi5tim

a k

tomu Atracha-

zisom

Prem{rdrym

a fldtorf svojmrt

ne$kor6mu

vnukovi,

Gilgame5ovi,

hrdinovi onfch doskovfch biji,

rozpr|val

o veciach

podiatodnfch.

Tento Spravodlivf teda, ako to

vedel

Joze,f, vyoadil

,naj.s,rimprv5i

vinicu

do J,ozef

za v'eLmi prihodn6.

zasadit

nepokladal

Ved di nemohol

niedo, do by bolo uZitodn6?

Figovniky a ii

olivy? Nie,

leZ vino vyp,estoval prv6,

Lspil

sa z neho a v

'opojeni

ho vyklie5tili

a stal sa teriorn

posrnechu a ohovdrania.

Ale ak s'i Jozef rnyslel, Ze

tomu nie

ani

;ta[<

divno,

do sa prihodil'ten

ohromnf

din a vypestovala

sa vinna

r6va,

azd,a tucet p,cikoleni pred jeho

,,pradedom , bol rto

celkom bhiznivy

o'myl

a zbotn| pribliZovanie

nepred-

stavitelny,ch

pradiarlok

pridom

,n6m nezost|va in6

ako s nesmiernym

riZassm poutkdzal

na to, de aj tdto

pradialka bola uZ tak neskor,o tak6 vzdialeni od

p,o-

diatkov luds[<6ho

pdkolenia,

mohla splodit

takri

vel-

mridrost,

l<tord bola schop,n6 tak6ho

kultrirneho dinu,

ako

zuJlachtenie div6ho vi,na.

proz6die od sylabick6ho k sylabotcrid<6mu systdrnu. preklad za velmi dd]eZit.l

Lludut' Irko- arkte. Funkcia redarktora ako z6stan'cu ja- zykovej a liter6rnej normy prisluSn6ho otrd'obia pri tvorbe textu prekladu dd sa 'charakterizoval takto:

Prvf pripad nastdva vtedy, ked sa redalctor ,stotoZ- iuje s prevlidajricou, do'minantnou liter6rnou a jazy' kovou no,rmou a 'je vla'stne iej vykon6vatelom' Pre

Stylistick6 ipravy prdkladovdho textu m6Zu tu fungovai kanornizovarn6 iStyiistiokd vzory vyznamnfchvspisova- telov ale o riedenia viacerych prekladatelov danom lirteriirnom obdobi. TaLk6 je napriklad p6sobenie viace- rych srldasnfch prekladatelov na p'reko'n6vani'e S'tylis- tickfch,konvencii, risilie o vyrazovi. diferenci6ciu liter6rneho S'tylu prostrednictvom prekladu (Jozef Felix,

Viliam Turd6ny, Jan Vilitkovslkf, J6n Ferendil<, Viera

Heg,erovd a ini). citlivo vyro'vn6vat prekladatelov text Redaktor m6Ze

s normativnymi poZiadavka,rni prisludnej liter6rnej epochy. Z dqln rusk€ho prel<ladu sa d6 uviest redaktorsk6 dinnos{ Alexandra Blolka a jeho prikladn6 dpra- vy prekladov N. N. Grianskeho, P' Veinberga a podobne. Yyznam Blolka ako redaktora prekladov sa hod- notil tdlcto: ,,Ako st<uto&tf velkf umelec, nadchnuti' velkou rny5lienkou nesmrtelnosrti p6vodnej kultury,

kaZdo'u svojou irpravou potvrdzoval p're 'svoju dobu

realiz6ci:u Stflu

prekladan6ho

nov6 p,rincipy

prdkladu:

melodiky sridasn6ho jazyka. 3e

aalori ao pii*dr nej

pri tvorbe

lunkcie redakt'ora

T'eoreticky sa zdvai'nost

iked redaktor

najmd Vtedy,

textu pr,ekladu zvy5uie

pre-

pracuje ,na konednom zneni prekladu bez srihlasu

Lhdui I^ (rnaprift<lad

redaktor

smrti), lked m6

'jeho

pri ripravricih textu relativne

,,volnd ruky .

pozicii

V druhom pripa'de je redaktor ,,v nezdvislej

Usiluje

pred-

srivsk i

literrirnei norme.

vodi

Spomeime

napriklad

behnrit,' dhce byt vpredu'

Trrichleho-Sp-

aktivity Andreja

vyznam r,edaktorskej

rok'cch

Orol v sed'emdesiatych

nianskeho v

dasopise

devdtn6steho'stor<rdia.

Pros'trednictvom

prekladov

a ied-

chcel posil-

notlivfch irprav extov, najmd rytmickfch,

rlovat 'svoje kod,iiikatn6 rlsilie pri prechode sloi'-enskej

III. STRUKTURA PREKLADOVEHO	37/76

	zlcrikr	pri dorie5eni prozodickfch	otdzofi< v srloverrskei
7/14/2019	literatrire drutrei polovice'devdtn6,s'teho storo6'ia'

1. INVARIANT VYZNAMU

A STYLISTICKE

V PREKI-ADE

TRANSFORMACIE

vypracovala termin

Generativna

[<oncepcia

iazyka

jadrovich

viet

jazyka.

Podla

ftansfor'mainej

gra-

matiky tvori jadro i^lku

mnoZstvo

primdrnych viet,

Z'nich

gramatike frdzovfch Strukt

ktor6 zlskavaffre v

V pre-

irozli6n6

sa p,storn uskutodriuiri

'transfo'rm6cie.V ume'

usrkutodriuje

zloZitej'tsie'

klade sa translorm6cia

leckorn p,reklade,

alko usudzuje

Rozencvejg,ao

vlfber

prostriedfi<ov

podmierir./ie jed,nak

rdmec dan6ho i'6nru,

ale ai

lkvivalentnost jednotidk umel'eckej Strulktdry,

grarnati[<a,

Generartivna

p,ravid16 ich zretazenia

v texte'

pojem

tribk'wej

Btruktfry,

in5piruie

ktor6 vyzdvihla

fixovania inva-

te6riu p,rekladu k rivahd,m 'o rnoZnosti

textu'

v hibkovej Struktrire

riantn6ho vyznamu

spor o tom, 6i

je mnohos{

Existuje starf filozoliclkf

si-

textu dani komuniikadnou

in:terpret6cie umeledk6ho

tu5cio,u,

[<torej

striedajrirpercipier:rti, alebo

predpoklady

rnrnoho-

sri inheretn6

v sarnej Struktrlre

odpovedi na trito

Igor Hru5ovskf4l

vfznamovosti.

i;e kat'di

latkt,

ucelen'i

aleb'o

oiauklo v tom zmysle,

tiZe

cehi rn-noZinu Strukjtrir,

artefafl<t mdZe obsahovat'

artefal<te sa

poly5tnrktur,6lne' V

mOZe sa manifestovat

podrnienJkach mdZu tetlizwal

potencio-

pri vhodnfch

ttat* ti

virtu6'lne

z nich re-

sub5tru[<t(lry.

Percipient

jednu, taz intr

substruktriru'

Poly5t'ruktur-

ciptje raz

nost-urneleck6ho

diela

m6Ze existovat vdaka

opozicii

m6Zu realizovat

variantov a invariantu.

Strurktrlry oa

jadru.

p'otencion6lne len vdalka

ist6mu

sa velmi pro-

prdkladov6ho textu

Pri rnod,elovani

a variant-

op'wtnia invariantnfch

duktivne d6 vyuZit

nfch prvkov,

ktor6

rsa realizujri v

prdkladatelsk'crn

texte. Olbidva pojmy

vlastne kateg6riami

generafv-

'sir

http://slidepdf.com/re			zovanim jeho rs6mantiky	ai, po dalej uZ nedelitelnf	38/76
	nei poetiky. Preklad	vo vz{ahu k origindlu chce
		ibyf
			vyznam,otvornf princip. Pravda, tak6to zhustovanie di

7/14/2019

jednak

to prenos

sa ustkut,odiuje

priamo

preklad

sensu strictc

alebo

nepriarno

(tzv. subs,titrSciou).

Prekladatelia

v5alc empirickou ce,stou dospeli

k pred-

textu.

poidadu existencie invariarrtnosti vyznamov

si postreh popredn6ho

slovensk6ho pr

[<lada-

\rjimnims

'konkr6tno,m

:ela. ktorf sformuloval

priklade inter-

(komentSrov)

Pekla:

niekto

pret6cie

Danteho

,,Ak

-"a.k

z tloi'

ako Darilte

strielal

odrazu troma Sipmi

:etir"ov6ho

luku

(povedan6

jeho obrazorn z

Pat.

XXIX,

polzia

majiicu

24), Eirr- ak nietcto

zilmerne skladal

n'i

vyznamy

(d,os,lovnli,

alegorickf

anagogickli),

Ze pri

ditani

musel uZ s6m odprvoti dementoval

niuot,

leho diela

prvf'mi

l'en

moZno vystadit

dojmami.

prirodzen€, Ze tafl<yio

Dante

po$tava spoly v iase

o'dprvoti p'otreboval

kornentdr

a spoly v tieni

jeho

vnirnai

potrebuje ho podnes. Aby sme mohli

na jeho

ib6snidkej

myS-

po6ziu, ktord priamo spodiva

pornoc

rtfch

ludi, [<tori sa usilo-

Lenke,

nwlhnutnd

Takrito pomoc p'otre-

vali do tejto my5lienlky vniknrit'

srtoro'ii

homddie uZ v Strn6storn

boval ditatel Boiskei

o's'obitnfi l<atedru,

(Florencia uZ

v,tedy zriadila akirsi

moderny

Danteho di'elo) a

z ktorej sa vy,svetlovalo

ditatel

ju potreibuie o to

vddirn-i, i'e titto my5ilienka je

nepomerne

lud'om

mu iasto

rnenej

pristupn6,

ako bola

predch6dzajrlcich ,storodi.

Nech

sa ui,

zmlila o starfch,

treba

akokolvdk

noviich i

najnov5ich [<oment6roch

-isri opr6v-

proti nirn boli a aj

uznaL, i,e viacerl vfhrady

do BoLikei ho'

p,omoci nerrniii<neme

nend

bez ich

m6d,ie.-M6ierne

,tttikttit

len do iej

povrchovych

vrsrtiev,

z k'torfch jedi'ne

prf5tti

iej

nie v5a[< do vrstiev h]b5ich,

velkd p'odzia."a2

gr'ovrcho-

To, io

Jozef

Felix konsrtatoval o existencii

r".ich a hibkovfch vfznamov

v texte pri

,objasdovani

kafi6ho

s6mantirky textu, dd sa vztahovat na vystavbu

diela, to

textu. Odvoldvanie

sa na hlib5ie vrstvy

t'extu. Existen-

vlastne hladanie funkdndho invarriantu

dokeza{ aj

experi-

ciu invari.antu

v texte by srne

mohli

zhu's{ovanim

ment6lne, lingvisticfl<ou

met6dou, a

viznamov

diela (resum6, arwllcia,

atd.) resp. [<onden-

kond,enz6cia by museli vyjadrovat aj Specifikum diela.

Pojem invariantnej estetidkej inform6cie medzi text- mi treba pokladat v te6rii prekla'du za kl66ovi. Kai:di1 text obsahuje toitiZ popri ,svojej viznamovej ,,multidirnenzion6lnosti" z6kladn6 vyznamovl. jadro, s ktorfm

vys,tupuj,e

do vyvinu. O

jeho existencii n6s

presviedda

napdkon s6m fak't prekladu,

kde doch6dza k posunom,

rozlidnfm vyznamovym

modifik6cirlm toh,to

jadra.

Bez exist'enci,e invarianfu medzi

textmi by sme nemohli

hovori{ o prekla'datels[<fch

posunoch, v

pr'eklade

by sa

jednoducho nernalo do posrivat. Preklad by iednoducho

musel zqstat k6pi,ou

textu. Pr,eklada'te1'sk6

tvor;ba sa

zalixo'

teda realizuje vzhladorn na urdity, objektivne

vany vfzrlam textu.

Medzitextovf invariant

je prekryvanim

sa rsdrna,ntiky

prekla'dov6ho textu 'so

s6rnantikou textu originiilu.

Medzirtextovf invariant sa v istom ,zmysle dd ch6pat

a[<o sp,olodnf rnenovateil

sp6jaj,rici v5edky existu,jdce

preklady

v rich sdmanrtike.

Inak povedan6,

variantn6

(vynech6-

t6 iast

prdkladu, [<tor6

podlieha

zmendm

vanie, prid6vanie). Je to pole

odchflok

od origin6lu,

(odli5n6

jazykov€,

ktor6 rnusia nevyhnu,tne

vzniknrit

$tylistickd

a ikultrirne vla,stnosti kontextu origin6,lu a

kcntextu prekladu),

atlebo

sri

prejavom

preklada'telo-

vyeh v rczstrfch ,siklonov.

Paltri sem vSetko,

sa pre-

kladorn ziskava, aldbo aj

rstr6ca. Variantn6

'sri vSetl<y

prvky textu, tkto'r6 ,sa nekryjri

vo v5efkfch

prekladoch

toho is,t6ho

diela. Po urditfch logiCkfch interp,retadnfch

operdciiich

s6mantic[<ej kondenziicie alebo atbsttrahova-

nia ,t6my di4. ,sa dospiet od p6vodndho

rozsahu

'textu

k j,eho viac alebo rnenej

zhustenej

podotbe, k sch6me,

a to pri zachovani irnzariantrr6ho obsahu.

Exisrtujri teda

rozlidnd stupne ,'obs,ahu" diela, kt r6

rsi rndZerne

pred-

stavit ako vfsledok opakovanej operdcie s6mantickej

jednotliv6

kondenz6,cie od p'reds,tavy textu cez

stupne

kondenz6cie (rninim6lne,

st edne, aL maxim,illne

zhus-

tenf obsa,tr

diela).

Proces

,,zhus{ova,ni,a"

obsahu by

dal dok6za{

'sa

exp,erirment6lne aj na prekladatelovfch

oper6ci6ch.

http://slidepdf.com/re	Prekladatel rn6ie v lednotliwich		interpretadn lch	t6zach	te,rit6rium preklada'telovho p'6sobenia. Medzi ne pa:tria:				39/76
				tejlto
		vZdy na				,stroiy,		rozloZgnie prizvu-
	nar6bat s origin6lom				druh		rozsah verSa, metrum,

kondenz6cie:

7/14/2019
	ndzw,prelalen6ho diela
		J
			(ediinf n6met)
	anot6cia	Prdkladu+
	kritickf	komentiir k Prekladu
	.J

podriadfl<ovf P'reklad

vlastnf text Prekladu

KaiAA initerpretdcia textu na firovni hlblkovej Struk- trlry je vlastne risilim o vysitihnutie funkin6ho inva- riantu. Prvi I6za prdkladatelsk6ho p'rocesu je polkusom o zachytenie tothto invaria'ntu a druh6 po[<usom o jeho

,zachovarnie", vyjadrenie, reprodukciu. Vi'stiZne'to for- muloval bulharskf teoretirk prekladu Ljudskanov: ,,rPri preklade id,e o p,remenu sym'bolov dan6ho oz;rLam:o rra symboly ak6hdkolvek in6ho [<6du so zactrovanirn inva- riantnej informdcie vzhladorn na danf fl<oordi'nativny syst€m-"a3 Funfl<dn6mu invariantu textu je zo Stylistick6hostanoviska adekvStny poiem odkrfvania Stflov6ho

invariantu, [<tory, ak sa prend5a prostrednictvom p're- kladu, o;bohacuj,e Stflovf reperto6r prijimacej literatrfuy o novy prvok. Funkdnf invaria'nt textu, naopak, ne- zrtamenl, Ze existuje 'len jedna jeho interpret6cia, resp' jedinf preklad dan€ho diela, absohitne vernf origi-

n6lun*.

ked

sri

vdadnfrm priklado'm,

Prekladatel,sk6 dvojice

,,preb6Lsiovatel"

odk5zan

na maxirnflne

zhusrtenni

in-form6ciu ,o ftexte, tii'e na urditf svo'jskf

invariant

pos'kytuje,,interpret6tor"'

Preb6s-

vyznarnu, [<tory mu

iovatel sa vo vz{ahu

origiin6lu opiera

ku skutoin6rnu

len o jeho ,,'spros'tredkulrlce"

6l6nky.

Sri

;to: doslovnj'

origi-

a form6lne obrysy

preklad, pom'oenf

[<omen't6r

body, ktorfmi sa ,,vyznadkuie"

n6lu ako or,ientain6

wganiz&ciz

kov, stopovS. orgartizircia, tirnwd vf,s'iavba,

zvulkov6 uLsporia-

synitalktickfch prostriedkov vo ver5i,

danie a podo,bne.

V5et[<y

tieto

,,,sprostr'edkujfice" d16"[.y

sri mu n6hradou za pdvodnf

,,ucelenf

text. M6Zeme

to ,ilustrovat na

,slovensflco,rn

preklade

Danteho Boi;shei

hotm1die (preloiili

Jozef

Felix

a Viliam

Turd6ny, Bra-

rna

tislava, 1966), a

ito

kom'ent6roch i

vlastn'om

preklade.

13. spev:

' ,,Non era ancor di li Nesso arrivato, qua,ndo noi ci mettemm'o per un bosco che da nes$un sen^tiero 'era segnato'

Non fronda verde, rna di color fosco; rron rami ,schietti, ma nod'osi e'nvolrti; non pomi v'eran, rna stecchi con tosco' "

Doslovnf preklad:

,,Nedo5iel e5lte Nessus na druhri stranu,

ked sme sa pustili lesom,

[<de nebolo rstopy po nijakom chodniku.

'Nie listie zelen6, leZ farby ternn'ej;

nie vetvy rovn6, lei, hrd,av6 a pokrirten6; nie plody,ta- boli, lei oEtne s jedo,m."

P'reb6snenf text:
,,Nepre5iel	e5te		Nessus cez ti rnl6iku,
uZ 'st6l tu	les a istr'omy preialostn6,
a po cestidke		nikde ani znaku.
Nie zelene -		len ierfi. sa leskne zlosbre;
						rhrii;
nie rovnri 'snet				len splei a pln'o
nie ovocie -			-
nie ovocie -		len		jedovart6	ostne "

Ked porovndme prv6 dva verse z citovan6ho tityvku vo v5ettkfch troch p,ozici6ch, spozorujeme, Ze v g

http://slidepdf.com/re			tesLp. s doslovnfm	pre'kla'dom			40/76
	rolryrani	s origindlom,			b,rodu. O odchfleai prebiisfiovatela	spolurozhodovali
			zmenirn' A[<o

<<< < Предыдущая 1 2 34 / 84 5 6 7 8 > Следующая >>>

Соседние файлы в предмете Методика перевода

#
17.07.20231.3 Mб11151218432.pdf
#
17.07.202349.82 Кб42 Typy prekladu.pptx
#
17.07.202347.96 Кб9322364-translation-based-on-ogden-and-richards-ba0b9194.pdf
#
17.07.2023859.72 Кб11Bakalarska_praca.pdf
#
17.07.2023712.28 Кб10CHmutov_vkr.pdf
#
17.07.202337.19 Mб15dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast.pdf
#
17.07.20232.54 Mб7DP_Fanfiction_translation_Iva_Krombholzova.docx
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365-1.PDF
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365.PDF
#
17.07.202334.15 Mб10Metodika prekladu_1_OSNOVA.docx
#
17.07.202313.66 Кб9Metodika tlmocenia.docx