dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast

Добавил:

sussysatan Опубликованный материал нарушает ваши авторские права? Сообщите нам.

Вуз:

Univerzita Konštantína Filozofa

Предмет:

Методика перевода

Файл:

rovindch sridasne'

na viacerfch

spravidla uskutodfiuje

pripadoch'typologicfi<d

V niek'torfch

.pdf

Скачиваний:

Добавлен:

17.07.2023

Размер:

37.19 Mб

Скачать

☆

<<< < Предыдущая 1 2 3 45 / 85 6 7 8 > Следующая >>>

Predov5et-

rnajf rrieko,ljk'o pridin.

7/14/2019

r.ieme, tieto

odchflfl<y

kfm sn to rozdiely medzi jazykmi. Kaltdy iazyL< md

svoje

Sty-

Lsvoje

usporiadanie,

otrem toho

Styli'sticl<6

sri to rozdiely medzi stupfiarni

lisdck6 ,langue ,

dalej

niterrirneho

.rtyrrolu

d'iferencie

'sa ned6

atd'

Pre tieto

d6jst

po-

rsto'toZnit,

a musi tu

pleklad

s origndlorn

,r-o*.

Odtial

pra,m'enia

prek6Zky,

ktor6

'sa

preb6sf,o-

do c,esty

pri

zak6dov6vani

estetickej

vaielovi stavajri

:Corm6cie.

k r6znym typom zmien,

od-

do vedie prdkladatela

chflok, transfom6cii vyznamw6ho jadra

ofigin|lu?

Z dialektidkej ,povahy'tohto

z6pasu

o novy tvar vyplf-

hoci

'si'tu6cii

preb6srio-

ra aj fakt,

Ze prdkladartel,

predsa m6

ist6 pros'triedky

vatela

zdanlivo b

zmocnf,

situ6ciu

faktu

trlto'komunikadnri

a noZnosti,

ako rie5it

rozdiely rnedzi ori-

prekladu. MdZe vyjadrif

Stylistick6

tto

na. funkdnej

r'ovine,

gin6lom a prekladom, a

aspofr,

dos'iahnui

na'rovine

indikdcie

ak sa to ned6

celkorn

jazykovfch prodtriedkov.

Pri 'rfchto ope'r6ci6ch je pre-

tarf u t t

odkazany

s6m na seba,

tu sa kondi

,,[<om-

sa roz-

Bude rie5i{ a samostatne

petencia

interpr'eta.

iodou t

p,ri

oirb.ru

prostri'edkov, p'ri

vytazovych

sa p'redlohe, pri ,,nezivislosti'l

vzta-

hir

(P. A.

aleb'o

pri

po-

podriadoianiorigin6lu

Viazemskij),

i pri

(V' Turi6nf),

nechivani;', resp.

,,odli5'ovani

vyzna'mn6

jadro

a to podla toho,to

vSetko rnu d'ovoluie

podver5o-

origiiralu

(tent'oraz v podobe interpretAcie

transform6cie

sa tu

V5etky vyrazov1

r,6ho prekladu.)4s

pr'edlohy'

na vfznamov6

odoh'rdvalri

vzhladom

iadro

Vr6{me sa viak

prv6mu verlu 13.

spevu:

druhri sltranu

Nedo5iel este Nessus na

cez ti

rnldku

Nopre5iel e5te N'essus

Podla vysvetliviek treba tomu veriu rozurniet tak, ie Nessus m,ri p'rejst na druhir stranu Fleghetonu,

http://slidepdf.com/re
		prid6va stupi'enok
	Tur66ny
-color loscon			'navy5e	-

jej konsitanta

vdzba rfmu

prostredndho

ver5a

prvf'm

a s

rtretirm verSom

nasledujricej

strody.

,,Mld-

(brod)

transformiciou z{kladndho viznarna

a zilroveit

to aj posul], ktorf bol v danorn pripade

m,otivovanf

rfrnovfmi poZiadaVkanr-i -,,rnl6iku

f ,,zna-

ku .

V ddsledku

irsrtfch transforrn6cii

konfrontujri sa

ver5e

vjrazovo.

Stylisticky sa posrivajri

obidva ver5e

srrrerom

od vyznamov6ho jadra,

ale obidva

posuny 6a

dajri

identifikovat

aL po zisteri

p'rislu5nfch

transfor-

itreti

macii. ZaliaL io

ver3

pri:bliZil

vyraz

smerom

ludovosti, resp. k

ludovej

hovorovosti

(porovnaj:

,,a po

'cestidke nikde arni znaku

deminutivurn

,,,cestidka

v sp.ojeni s expresivnym zdporom), ani po-

menovanie ,,rnl6lka

vzhladom

neutr6lne jadro

(brod) nie

bezpriznakov6.

srivisi

s trans-

,,M16ka

forrn6ciou v,tretom ver5i ,,ani zna[<u

a vlas,tne

do'tv6ra

tirto straSidelnri rozprdvkovri

[<raj,inu.

Prostredny

ver6

rterciny sa virazovo

posriva smerorn

k aktualiz6cii vyrazu

(p,orovnaj

sp,ojenie

tu les

,,ist61

tu prisloVka rniesta a hrornadenie oriznadnfch

pomenovani, iiZe

p,erisol6gia). Podobne

pomenovanie

,,,preZalostn6

strorny : privlastok,,preZalostn€

pre-

chdd.za

bris,niak6ho

obrazu lesa,

ktory explikuje sy-

nekd'ochicky a vyrazovo posirva ladenie smerorn

ex-

presivnosti.

Pttlu

ko*ent6ra Dante

rtrojn6:sobnfm

zdporom na-

poved6,

Ze tento les

zlf.

Kde

zlo, tarn zGjme

nem6Ze

byt

pokoj. Zvvkovd

orga'nizilcia terciny (po-

rovnaj vybet

tzv,

dr,snfch

sl,w:

,,f'osoo ,

,,schietti ,

,,Mod'osi ,

,,stecchi

co,n tosco ,

ako aj

,slgvd

7. ver5i

,,s,i aspri sterpi )

je prvym n6znakorn

celej atmosl6ry

tohto

spwu, ktory

sa bude ozfvat

sydanim rslov

samo-

vrahcv, zadiihajricich

sa v

prfidoch

krvi. Hodno si

v5imnir{ oezi:i.u: v prvej

terciiae

po slabi'ke

piatej.

NAhle zmenenf rytmurs sfi<rfva

v sebe

moment

prekva-

penia... .

Prebdsfisvatel nielenZe re5pektuje

prari-

delnost

zvukovej vfstaVby

pri

vyjadrovani

zvukovej

expresivnosti,

a,.le

zilmerne

podp,oruje aj

vyberom

lexikdlnych

pornenovani.

Namiesto larby

temnei

	per oro e Per argento
		avolterate;
	Lr co'nvien dhe per voi s;tr'oni la tromba,		41/76
		rterza bolgia state.
6	per'o che nella

ktor6

,,sa leskne

-;;",

7/14/2019

slov ol<olo

podobnfch

hromad'enie zvukovo

;;#i;

-i

prest1vky: ,,snet"

u'splet"'

Expresivne

"ott"tSou"i

Zvu[<ov6

exp'resivnost

vy-

tp""itt"

,,plrro-hrdi"'-

r-ara

s lexik6lnou

's6m

idkri iednotu'

umoZf,uje

Poznaaie ziilkoniitosanti hibkovej Struktriry

prdklade vfznam'otvornf

realizovat v

preb6siovatelovi

sa to

pre-

loio.ip Danteho poetiky.

Na pl6ne textu.

spitosti

zvukovdho

lt"i.

v doslednom re5,pektovani

z6'

pl6nu s alegoricko-syrnbolick'im- Vernost timto

Laa-

iudtt

hlavn6

Dau'teho po""-l

vfznat'w6ho

-tvoridvojice:

irty

rfor*olouarrej poetiky

prekladatelslkei

terciny

zlin?iky

vfsostne

-f.teto Stylisticik6

znaky

z|vdzrt| a v na5orn

,boli pre nis, p'rLrodzene,

fuakin6

preklade- priarno podmienili

podobne

'drsn6'

verBe

sykavky,

'spoluh'l6skov6

i ^o"togid ii*

ddrazo'rn

len

prenikav6 i:

,Nie zelene

ria ,ostr6',

"hfi;;

snet

nie rovni

'spl'e{

i"rr

t^ leskne

,lost#, /

-ostne'' Po-

[en.

fttti;

len

iedovat6

nie ovocie

pri5t' .

v 7.

ver5i:

,Ta[<

'hust6

Ze drsnej5i

-"""i

prdve z vve'

a{ko

zjavnl

tvrdii . . .'

attd'

P,ritorn,

podat aj ono

preklade

cirt6tov,

sna'iili

sme sa v

J""y.ft

p,ia*'typi+6

zvukov6

tedto s

-pevs bi poloZ"tty"h

'splietanie'

-pre

tt"u

'zelene

dvlch vedla

.(porovna

htst') (Pozri

Kornen-

silet'; ,hu'sta

--L',

,snet

t6r, s. 352')

e5te juq*

rtejto

poetike sa

d5 demon5'trovat

profi6*.' Jeinf,m z

taichatil<teris'tiokej

Sich

ddklad'ov

s kompozicio'u celdho

vfstavby

'spevu

Ipa,"toi #dkolte;

trribv

pren6sa

tu-zvuk Danteho

Pehia,

iJ19.

'id"

celou skladbou.

Origindl:

,,Inferno XIX

miseri seguaci

mago' o

1 O Sim'on

di bontate

Di'o, che

che le cose do

deon essere 'spose, e voi raPaci

Nad dalSie dno, nad rovy cintorina http://slidepdf.com/re vystripili sme d,o prostriedn<u cesty,

,sa

seguente tomba,

Gia eravamo, alla

in quella parte

rnontati dello scoglio

piomha'

ch' a

punto isoivta mezzo il fosso

quanta e

a'rte

O s,o,mma sapienza,

'in ter'la

mo'ndo'

che mostri in cielo,

e nel mal

72 e quanto

giusto tua virtri

cornpairte

Io vidi per le coste e

Per lo

fondo

piena

pietra

livida

di fori,

tondo'

rtutti

e ciascun era

15 d'un,largo

men ampi n6

maggi'ori

Non mi parean

bel San Giovanni'

che gue'

che 'son nel mio

fbtti

per luogo

de' battezzatoti;

non e molt' anni,

I'un

delli

quali,

ancor

per un rche dentro

v' annega'r'a:

rupp'

e questo sia

suggel

ch' ogn' uomo sganni'

a ciascum so'perchiava

Fuor

della bocca

piedi e delle

gambe

d'un,peccator

infino al

grosso, e

altro dentro

stava'

tutti

irrtrambe;

Le p,iante erano a

'accese

per che ,si forte

gttttzzavan

giunte,

averien

ritorte

e strambe'

27 che spezzate

s'uole

fiamrneggiar

dall'e cose unte

Qual

buccia,

rsu per la strema

rnupversi pur

'tal era li

dai

calcagni

alle punte"'

(Dante

Alighieri,

La Diuina

Cotned'ia'

Sapegn'o,

Vol'.l',

Acura di Na:ta'lino

Italia, 1965')

Firenze,

La Nu'ova

B6sniokf p'reklad:

,,O, Simo,n mig, 6, biedni ieho Ziaci, do veci boZie, cnostiam z loila vzat6,

nilkate cudzim, 6, vY nebaZiaci

po inom 'ako Po striebre a zlate; rrech trir,ba z16 v'6m teraz pripomina, predo tu v tretom Zlabe rniesto rndte

Boli sme uZ nra nasledujrici n6hrobel		42/76
		42/76
vysrtripili, na tt	.da,st skaln6ho mosta,

"shi-

. Z olvoru kaZdej von vyiniwali chodidl6'jedn€ho hrie5nika a jeho nohy aZ po steftlnd, a ostatok bol vnritri.

7/14/2019	O, midrost boZia, ak6 ja'sn6							zvesti.
	o sebe ddva3 na nebi i					zemi,
		jak
	a tu		spr6vne rozdeluje5. tresty
	f).o dna a kaZdej				stkallnej sinej
								steny
	olrrihlych dier			je	vrytich		na tisice
	a v kaZdej z nich				ie hrie5nik umiestenf.
	MenSie		sfi nie,	no ani		vdd6ie sice
	neZ jamy v moforn krisnom							Svitom
										Jdne,
	ktor6 tam slilia za krstitelnice.
	Nie d6vno jednu r'ozbil							[<ed	v . .
	Nie d6vno jednu r'ozbil
						som,				jame
	dusil sa Vnirtri			iloviedil<,			tvor ritly.
	A to nech pravdy pedatou sa stane

Z otvoru kaZdej, a[<oby ich u,tli, dohora iba nohy vyinievali

aZ po stehn6, a osta,toik bol vnttri.

Chodidla obo,c} ndh zl'i ohefi p6li ta[< sa mecri nad zif.alcom,

aZebykibyajh'6Lvy hravo roztrhali.

Ja[< naili rnastnotou, ako nad chucrhvalcsm

Spiny pl6pol lhe l'en na okraje,

tak sa i tun6 ,od pLiatt l<lenul rk palcom. "

Podver5ovf preklad:

Simo'n darodejnik, 6, mizerni nasled'ovnici, io"6,veci boZie, ktor6 majir bYt'

cnosti rnanZell<ami, 6, vy ,paLravci,

za zlato a striebro v cudzoloistve vyddvate, teraz musi pre v6s zazvud.al. (moja) trirba,

- pretoZe v {retom ZJabe spotivate. 86

6, najvyS5ria mridrost, ak6 to umenie

utkazuje5 na nebi, na zemi a vo svete zloredenom, a ako,sp,ravodlivp moc rtvoja rozsudzuje

Videl som po 'sten6ch i na dne sirnavri sl<alu plnri dier,

v5etkfch r,wnafi<ej Sirky, a kaZd6 bola okrrihla.

Neprichodili m'i rnenej priestrannfmi ani viiE5irni neZ {iery, 6o sri v mo'jom l<r6snorn Svd'tom J6ne, uroben6 namiesto l<rstitelnic ;

jednu z nich, nie je,tomu este talk d6vno, som rozbil, pretoZe ea rrnirtri dusil,

a toto budiZ pedatou, [<tor6 nech kaZdeho z bludu vyvedie

V5etkfm bldali chodidld oboch ndh, a preto tak ,silne

Ze by boli bfvalim/kaliroztrhalizhybrni,h'6'?vy i priehuZvy.

Ako sa pldpolanie zamastenfch veci pohy'buje len po najkrajnej5om p'ovrchu,

tak beZal ten ohei od piat aZ po konce (palcov)."

V origindli slwo ,,turnba" vyvolfva celi s6riu po- dobnfch p,omenovani pripominajricich tsmn6 huianie Danteho trriby:,,bonta,te",,,,tromba',,,piomba",,mondo",,,fondott,,,totrrdo",,,gambett,,,iritramibe",,sttam- be", ,,unte", ,pll[te" atd. V p,reklade ,sa trribenie vy- voldva il:drziou zvdkov6ho echa pomocou zadnej {on& my il, ktorej fonologidkd kvalita na Io d6va ist6 pred- poklady: ,,vystripili ", ,,rn-ri'drosi ", ,,okrfhlych", Zia',. g ,,vnittti", ,,ritly" atd.

http://slidepdf.com/re	Preb6siovatel		vyuZil takmer		do krajnosrti		v5etlky	43/76
http://slidepdf.com/re								43/76
						Z racioniilne&ro
		ktor6 mu
			poslkytdl
	inform6cie,			'int'erpret'

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

Transfor-

rldinn'i tvar'

ir"ia.l"t.,el

vytvoril

esrteticky

"mrl;

s'ri Struktrirne oddvodnen6

v.iznamovdho iadra

rk exp'resivnosti podania' zd6-

text

a pcsrivajli

'sm'eronr

subiektu

na tvotbe

raznulncei vyS5iu rnieru irdasti .

trex:u.

2. STRUKTURNe TYPOLoGIA

JAZYKA

TEXT

PREKLADU

'Empirickf

poetika

akfm narilba

aspekt, s

-tradidn6

len

prel<ladu,

pri'"nutu'tt"ris,tiike liter6rneho

-poskytule

prdklad'

globahy, nediferen.ouutt'g poh-Iad na

i'"i-i

ff"p*t"'tf

,ru ,to, aiby

,sme v samom slc6mani prekladu

poznali zikonitosti

aby sme hlb5ie

postripili

dalei,

jeho

di5tinktivne drty

Specifit<ovali

i.x"*j

vf,stavby,

pril<rodlli k systemiz6cii po-

origin6l a

vzhladom

vlasrtnostiach

sridy o

p'reklJde. nrnpiricke

;tk;"

a nedostat'odne ade-

di{erencovan6

p*tf"a"

,ri

*ato

textu' Pre

ako liter6rneho

pozndvaniu prdkladu

iuat r"

do-

poujhy prefi<ladov6ho

textu

urobila

.UtJ,.uttlLoStnuttntne orientovan6 lingvisti{ka'46

V'i-

tou" t*i"l^c

znamnfm

p'rostriedl<om

na pozn6vanie Struktriry textov

jazykovej

na. opis

iednotlivfch

f ;;zt#

'Pik(lsime'tvpoiog'i"

v5eobecnri Struik-

uftitto"ut

,ouio t"xto.

rnedzijazykovdho pre-

tirnu typdl6giu 'textu na oblast

v texte'

k6dovania inform6cie

a vari'antnych

o irwaniantnfch

Ui,

Yii

Levy uvainv

p.vt o"it

.r, pr.[.]^d.

na lnzadi Strukturnej vistavby

o syste-

to p'rv ' pokus

difererrci6cie'

i"tto . S,tflove

ta-

Levf poddva

tfchto srivislosti'

matiok6 pochopenie

krito matricu:47

str' 89.)

(Pszri

tabulku na

hu'dovani typol6gie jednotii-

sa, i'e pri

Nazdiivairne

posttupovat

lrfch ptekladatel'silcich-oper6cii bude- t'reba

(rypr'

rt. j. reBpelstujfrc

pri't'om ied91

iednotne

.asndst

hladrisko'

iazykovd tirovne vfstaVby textu, 3tyli'stidk6

roviny realiz6cie prekladu je podkladom pre jazfkovf charaiaeristika vliazwych zmien v preklade a pre skir-

d
N	.o
d
	t

denotativny vyznam konotativny vlznam

Stylistick6 zaradenie vfstavba vetY

artikulainf

charakter

(* :

variabilnost,

: invariabilnos{ prvkov)

AL po zisl<ani tichto

s6mantiku; zvukovi vfstavbu).

rno-

prismupi{ [< vytvoreniu komplexndho

ridajov moZrno

por'ovnania tkazova'

delu preikladu, a to na zdklade by sa ta[<6to [<rit6ri6

telov

jednotliufich

[<rirt6rii.

Sotva

jednej

r6znorodost

dali zachytit

pre svoju

sch6me.

jednotlivych-

podla

rovin textu

S6m opis prekladu

nie je eite jeho hodnotenirn, ba ani interpret6ciou.

,tento

srta{

hodnotiacim, treba

to, aby sa rnohol

aspdkt

predov5etkfrn na funk-

prihliadat

'na dal3ie dko,lnosti,

te:ctu. Poznatky

ciu lednotl,:.vfch rovin vo vystavbe

grarnatiky

z tohto opiLsu ,sa dajri vyuZii na

vlbudovanie

at<o vfsledok

textotvorn6ho

textu prdkladu. Preklad

na v5etkych ro-

aktu

sa nie vZdy realizuje'komplexne,

vindch textu. Realizilcia textu na niektorej jeho

rovine

pre <ladu

nevyhnutnou'

sa iteva v istfch siturici6ch

realizuje na roviae

Nidkedy rsa st6va, Ze sa preklad

vety di verSa,

alebo na

'rovine lonematickej

(zvukovei )'

zasa len na rovi-ne

Inf typ prekladu

sa d'6 rcalizo'rat

poznanie

lexik6lnej a podobne. V kaZdom pripade

p,red,stavuje prdk ad fo,nematickf (grafema't'ic[<'i).	Ide
o prepis zvul<ov (pismen) z jedn6ho iazy\a do druh6-		44/76
ho. Anglick6 slovo ,,Liverpool" prepisuje ru5tina	ako

jednotlivfch rovin vistavby

7/14/2019

pr.foaou"nie podla

preklade

uskutodfluie takt'o:

:extu sa v

wsL

PREKUD

TEXT

usrx rt/ru\ \

vErA

raAz/

sYNfucMA

ilonrrua

]

TFwrua

/cnarrua

rovin z textu

origin6lu

Prek6dovanie

iazykovfch

prekladu by sa malo

uskutodni{

taik, a'by

do textu

dotf'kalo

,rS*ng"n

rovin sridasne' Vyplfva 'to zo z6'

spojitosti

jed-

textu, zo vziij'omnej

konitosti

vfstavby

jazykovfch vrsrtiev 6i rovin rtextu' Takito

notlivych

pr*", pre[<5dovania by

a to z hl'a'

rnal byt op'tim61ny,

iin-

iiska rlahz6cie

prekladu, v zmysle textotvotnf'ch

nosti prekladatela. PoukfuLeme v5alk na pripady, ked

k taki*o,,[<ompl'exn6mu"

prek6dovaniu

nedoch6dza'

Sri to pripady,

8i sk6r

,,v.ftnimky"

(atko

to formulurje

podmienen6

zvl66tnymi

okolnostarnri:

V. O"lcova

,.rp.

syritaltickd

pribuznos{ jazykov

(

slo-

fonematidk6,

rozlidn6 pre-

ruStina

pol5tina atd. ),

vendina

-de'Srtina -

transkripcia lexikdlnych

citdtov'

kladatelsik6 techniky,

nidktoro'u jazykovou

experimentuirici s

poeticrkf

prirrcip

iorrlooo

t."t"

u po-dobne.

Pri

charakteristifi<e

prekladu

na z6klade jednej roviny hovorime

dormin

n nej r'o-

prdkl'adatel

na ktorir

vine

prekladu,

Ei'i.e o tej,

.26-

sirstreduje'

Strukttirna

typo-

merne alebo mimovolne

zmysel ai'

pti

Styiistic-

l6gia ptekladu

nadobrida svoj

rnedzi-

nastdva p'ri

tomto

situ6cie, ak6

kom vyhodnoteni

jazykovom prek6dovani v preklade'

NajniZ5iu rovinu medzijazykov6ho prdk6dovania

fonemaiti'ok6ho a

,,Liverpul". Rozbor

'tohto

grafematidk6ho

prekladu s mnohfrni p'rikladmi

nrijdeme

u Johna Cunnirsona Ca fo da.as

Odtial sri

i rna'sledujrice

priklady na fonematdck'i

a graf,ernatickf

preklad:

,,an-

glick6 ,,platonic

(plDtonik

10v)

japonskf

ekvivalent,,p'uratonik-tku rabu".

origin6l

l ve"

P'odobne

CIYTHIK, j,eho grafematicl<f

preklad CIIYTHNK a

IK.

transl,i,ter6ci'a S PUT N

K tornuto typu

prekladov

by sme mohli prirrital.

za-

u1ivan:6,,m,et6du"

prekladania z deitiny do slovenrtiny,

ked prekladatel

jednoducho

prepisuje fonemaitidkri po-

jednotiek

ja-

dobu desl<'ich lexilk6lnych

do slovens[<6ho

zyka bez re,Sp,efi<tovania

Specifickfch

r,ozdielov medzi

tfmito jazylkmi.

Vyskytuje

sa to pri prekla'dani odbor-

nej literatriry,

ale

aj beletrie.

ja-

Preklad na rovine morf6my patri k zried;kavi'm

vom, pretoZe morfe'ur*atick6 Struktrira

slov s rol'nakfrn

viznamom,sa

spravidla v rozlidnfch

jazykoch nekryje.

pri'

Z typol,ogidkdho

hladisl<a

zaajimairi preklad z

buznfch jazykovfch

syst6mov,

akfmi sri rnajmd s'lo-

vans[<6 jazyky.

Prekladatelia vyu1iva|6

zhodnir fone-

jazykovri

matidkri a morlematickri

stavbu vtedy,

ked

si v prekla'de

dovolit

po,nechat

rovnal<o

zne-

,,m6ilu

jrice morf6my:

I,,Priroda delovek - tvojo tvorenije etoj desti u tebia ne otberut. "

,,Priroda elovdk, to je dielo tvoje.

Tfito des{ nikto nem6Ze ti uzial."

(Sdipadovove Slohy ldshg v preklade

Heleny KriZanovej-Brindz'wej, Bratislava, 7962, s. 81.)

Na f'onemarticko-rnorfematickej rovine texlu sa realizujri nap,ri[<lad preklady lettristickej a permutai:nei polzre, ktor6 z6rnerine buduji na funk6nei segment6cii

(Patri

v€rSov a ich

lexikdlnych jednotiek.

sem

http://slidepdf.com/re

fonemati'oko-rnor-

(Baudouin

45/76

preklad

de Courtenay

Chlebnikovova

pdezia zaumu).

kladorn na takjito

sa po&rybuiri i

niektor6

prel<lady b6sni

nazyva fonetickf

prdk'lad), resp. na met6du,

[<tor6

feoatickei rovine

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

Apollinaiia.

VSimnime si napriklad

vydania

SNKLU

Praha z ro[<u

i(s. obro"y

1965

podla

70-71):

pur

oLe

s'est

,,Dqn

til

Savle

ClOm

oabre

t'ai

rne

m,on

sko

mour

rni

luii

tant

d€n

que

j'ai

le.4

louf,

storodia n6i-

estetil<e devdtnisteho

V prdkladatel,s[<ej

prikladn ked

rny5'lien-

dme v5a[c

p'rekladatelia, vedeni

kou ,slovanskej jazykovej a literiirnej

integrilcie,

z6'

slov6

rovnakymi

fon6mami

merne ponechdvali

tim chceli

morf6ina*-i (rovnako znejfrce slovd),

prekladanf'ch

pribuznost

iazykov'

dokumentovat tes,nfr

Vfsledkom tak6hoto

lostupu

e rjazykov6

,,kreoliz6cia"

zotierajdr idio-

syst6mov,

pridorn sa

matickE drty

iazyka

typu

dvoch iazykov'idhcielov6ho

Prdkladatelia

tohto

gtibuz-

pri prekladani z

sa opierali

presvedtenie, Ze

nfcli inoslovanskfch

iazlkov sa pre velkrl

'podoibno'st

a na rnor{ern-a-

prevaZne na fonetiskei

staii pohybovat

tickei rovine a

pracovaf s vetou

aleibo

Ze netreba

uyisi*i

s6mantick;imi

pl6nmi textu' Klasickfm

do-

surrealistick6ho li'terdrneho slohu syst6m'cvo db'siahla neg6ciu trafitnf'ch foriem a vyznamov' ]e to vla'stne

slovenskej	dase		a
			je Kuzm6-
trvala prakticky	po cel6 devdtn6ste stor'odie,
nyho preklad Pu5kinovej po6my Mednyi		vsadnik z roku
1838 (Hronka)	pomenovany Petrohrad:

,,PreSlo sto let, i junyj gradi

Polnodnych stxan krasa divo,

Iz lmy lesov, iz topi blat

Voznessia p,y$no, gordelivo;"

sto let,

,,Pro5lo

a mladf hrad,

Pulnodnfch

stran

i div

kr6sa,

Imy'lesriv a z

baiin

blat

Povznesa se slSvu svou hl6sd.

Za preklad na lexik6lnej rovine treba

poi<ladat takf

jednotky

text,

v ktororn slovd vystupuj'ri ako

p'rekladu.

Dronfz

DuriSin

uk6zal,

ako

Vladimir

Rei,sel

v pre-

(Pijah

l<lade

B,retonovej bilsne Le buvaril de

cendre

z popola) bol nritenf

uplatni{ rnetdu p,rdkladu na

lexikr4lnej

rovine,

pretoZe mu to

diktovala

poetil<a

origindlu:

,,S'lovensikf

prdklad ibdsne by sme mohli

za istfch dkolnos'ti oznai:il ako

,podstrodnik' alebo

v urditom zmystre ako

preklad. Prekladatel

doslovnf

jednotliwfch

d6sledne re5pektuje vfznam

slov a viet,

ba nakolko

mu to dovoluje

slovendina,

u,siluje

sa za'

chovat aj grarnatick6 pr'ostriedl<y origin6lu

(,Le buvard

de cenilre'

,Pijah

z popola';

,Les oiseaux

,s'ennuie-

ront'

,vt6ci sa budri nudit'; ,d'6cole dans la

mer'

,'zo Skoly

do mora' a in6.). Za

,doslovnosf'

d6 po=

kladat

rie5enie, [<de

sa ,doslortnost' navonolk narri5a

odliSnfmi frazeologickf,mi

rnoZnos{ami

dvoch iazyko'

vfch sys,t6mov

(,So,nnez la cloche'

,zvofite'; A savoir

combien'

,To jest';

,une f,ois pour toutes'

,na-

vidy' a in6). T,ento sp6sob prekladatel'ovho vz{ahu

k origin6lu

a z neho vyplfvaiirca

prekladatelski kon-

kretiz6cia

,je v zdsade domi,nujrlca

a vyplfva z

rcl'

jeho

pektovania

poetiky origindlu

slohovej

urdenosti.

Prekladatelova

,doslovnost'

bola programov6

a v rdmci

prekladu. Nepoviirnnutd	zns'fala		zvukovd a intonain6		46/76
	je

otganizilcia ver5a, ktor6		sdrnanti'oky		zdvalrlto:o zloZ-

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

iJioy spdsob, ako pretkladatelsky transformovaL pt*fua prvky psychidk6ho automatizmu, asoci6cii pod- i"doroiu- ii hypnotiokfch stav'ov, ktor6 urdujfi sur- realitmus ako liter6rnY 'smer a jeho vltazwl inovatn6

slastnosti vo vztaLru li predch6dzalicel tradicii'"ae

Zilsad.a, o ktorei sme 'da dozvedeli z ob5irneho cit6tu' m6Ze viest k velrni pohodlnej praxi priameho pre- ni5ania vlastnosti iedn6ho textu, teda origin6lu, do pre- kladu cez ,,rizke hrdlo" iednei iazy'kovej roviny' na- priklad lexikilnei. Na ilustr6ciu tohto nebezp'edenstva pri prekladani, zvolili sme si tento'doklad:

,,Slyszg

Karnienuje tg przestrzefi niewybuolly huk skal- T,o - wrzask wo'dy obdzieranej siklaw4

z lolYska

grornobicie ciszy," (J. Z

PrzYbo6, Tatr)

,,Podujem: kameririje nevybuchnutf hrmot priestor

Ten sk6l,

je to hukot vody strhdvanej vodopddom

z rieii5ia

hromobitie ticha. "

(Z Tatier, preloZil Pavol Horov: Sestra v plamefioch, Bratislava, 1968, s' 44.)

Przybo3ov slovenskf prekladatel elementdrne nevy- ch6dzal zo Specifickfch vlastnosti polsk6ho a slovensk6ho ver3a. V p,reklade ani nedo5lo ku konlrontdcii dv,och ver5ovfch prozodickfch syst6rnbv' resp' i'ch kon- kr6tnych t uiire.ii. Prekladatel sa zastavil uZ na lexi- k6lnej rovine, preloZil zmysel slov ta[<, Ze by sa jednot- liv6 slov6 otgitalo dali priamo podkladat slovami

mych, ist6ho Bambajeva' ito'1eka $as1e 9' av5ak velmi m6rneho, ktorf uZ nebol mladj'

(,,huil< skal", ,,wrzask") m6 v originili zrojrne pdsobit expresivne. Porovnajrne naproti tomu pokojnf priebeh ver5ov prekladu, ktor6 nie sri preruBovan6 a sri viac- slabidn6 (,,trrmot",,,hukot"). Slovorn, prekladatel ne- vystihol,,vnritornil", Specifickfr str6nku Przybo6ovho verSa, charakteristiclkri pre volnf vetS, a sristredil sa prevaZne na preklad vlznamw na rovine lexiky.

V dejin6ch lite'rdrneho prekladu sa rnedzi tieto typy daji zaradil aj p,reklady ,,2 druhej ruky" zo Sesfdesia- tych a sedem'desiatych rokov devdtn6steho storodia, n<tor6 sa hojne vyskytovali v periodik6clh tfch dias, a napokon aj v fi<niZnfih vydaniach.s0 ISlo predo. v5ettkfm o ,,prevody" z ruskej literatriry prostred- nictvom litera,triry deskej. Prekladatelova pr6ca spodi- vala v tom, Ze po,slovendoval jednotliv6 sl'ov6. Nezas,ahoval v5atk do syntaktickej r<rviny. Strull<trira deskej vety prech5dzala do slovendiny nezmenen6. Tak po- stupoval J. N. Bobula, fi<tori si p'oslovendil Machov preklad Turgenevovho rcmlnu Dym.

Fr. Mach: ,,Aj arj aj Tuhle je rozl6hal se pojednou nad samfm j,eho uchem sipavy hlas, a ,tdZk6

ruka za[<lepa].a rnu na rameno. Pozvedl hlavu a poznal jednoho ze svfah nemnohfch mos- kevskfch zndmych, jist6ho BamJbajeva, ilo- v6ka [<rdsn6ho, av5ak velrni jeSitn6ho, jiZ ne mlad6ho, s rozcuchanfmi hu,stfmi vlasy a s uvadlym tudnfm ,tdie,m. Vddnd bez gro5e a v6dnd nddirn nadchnut, ale bez riiele, po- hyboval se Rostislav Bambajev po povrchu trp6liv6 rnatidky zemE."

(Svdtozor, r. 4, t870, s. 42.)

B,obula: ,,Aj aj al VKak je tu rozliehal sa naraz nad. samym j,eho uchom sipavf hlas a taZkd ruka spadla rnu na rameno. Ohliadol sa a pozna jed,noho zo svo,jich mi4lo rnoskovskfch zn6-

Mertlik:
	risem			Ze tak ii	onak	47/76
		se tedy rozhodl,
"Pon6vadZ
					k vlfr'
			ten das milo l4il<al
rnusirn n6co ddlat, a ziejrn6

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

roa'trasenfmi

Lez grosa

da6irn

a vedne

tela' Vedne

tuin6ho

pohyboval 'sa Ros-

ciela'

rrufa*,ttoty,

ale bez

trpezlivei ma-

tisiav Barnbajw po povrohu

'tidky zeme"' ,rr*,Budapest, 1871, s' 13')

na rovine

syntagrny a

syntarkticko-'s6man-

Prekladu

s tzv'

zod'povedainl preldady

$riu,y)

tickei Strurkttuy

;"d;-f-j

a*f*"*

a s vysvetlir;lkanri

v s'tred'ove-

kich textoch, a to 'tam, kde boi

text

nelas'nf'

ale'bo [<de

t.bu

autora'

zmysel textu

dopoveda{

-'1inner

utizLu z

ChudJg bld'ztwvstua od

prdkiadu

Uv6dzame

F ehoi

;;" ^"

Rotterd

mskeho, k'toneho

1513'

autorom(Druhf raz

pc}ifuAza

z roku

ff.rly

z Jeleni a

a treti

rdku 191251

;;;t"-b;l

Jaroiav Dvoiridek

rdku 1966')

Pre-

etifiJ I" od Rudolfa

Mertllka

kurzivou'

vyzna6en6

iLd.t"Ioou

doplnl<y

Hrub'i:

sob€, vZdy

n6tco

poniuadi,"

lsern urmyslil

,Protoie

psani r;'ezd'al

v6i'n6mu

d6lati a ten td lizdy

rn| tas k

se chvdlu

bld'znavstvi

iah'o

L',ipriU"a"i,

Die3,'iakdt'

jest

mysl

olalo

mridrost na

*pod'i'erin

vy'psati.

ilJ a

napomenulo mne k takov6mu

piivedial Neiprv

tuhn

pii.ila (neb moruz

ptrri piii*c *6'

Toid po rodu

;Ay;bt"

piijmie tak

blizko

blilzen

ceslly),

kter6Zto

tolo,o slovu ,bl6zne" pfistupuie,

iak si

ty od bl6z'

od bl4znovstvie

vsech

Neb

novsrvie

daleiko.

lsi listJ

hlasy

velmi

daleko

vzd6leiY'r3

Dvoi6iek: pon6vadZ lsem rn€l za to'

i'e nEdim

rnusim

"N;t;,

t"n tas

*alo

mi zd6l vhodnfm

\ -vefni:'

vatyva,ti,'i

bl6znov'

napsati

ilu'pi,emf,3leni,

napadlo ani

lhvelu

;.'Kn#

asl Falla's 'tuto

my3rlenku

Ti vnukla? iekne5

k to*tt

jm6no'

ieZ

Tv6

pohnulo *6

snad. Piedw5irn

d,.:"*

tak blidke iest, lako

,tooo tvtorl"

's6rn

vzd6len, ba

dle mindni v5ech -

neivice

vzdalen

Solanion: He's ready at the d'oor: he comes, my, lord. "

isern

asi:

Blfuznivost' NarnltneS

,Kter6-

tovnou ctrvaloiet na

prvni

poradila?'

NuZe,

pak moudr6 hlava ti

tohleto

poa"et mi poskytlo tv€ rodn6

im€no M61us, kter6

ie$t

jako

ieck6mu

slovu M6ria

(Bl6znivost)

ta[<

blizk6,

jakty

vlastn6,

s6m jrsi vyznama tohoto slova vzd6lenf;

jeho

pravf

opak'"

jest

min6nlm,

v5eobecnfm

isi

Preklad na rovine vety sa d6 doloiif napril<lad prozaickfm prekladom ver5sv. Rytmicfl<o-syrrtaktick6 usporiadanie sa v tornto type prekladu redu'kuje na ayntaktick6. Ta[<f'to text sa ochudobfiuje o elementdrny vfrcznv pro,striedok, o verS. Preikladatel sleduje na

s6manticl<o'syntaktickirovine vetycelokpredovS'et[. Porovnajme.fm angli,okfvetu akorigin6l so Saudkovf'm blankversom a so slovexrskfm prozaidkfrn prekladom Kupca Benrttskeho od Pavla Dob5insk6ho z konca piitdesia,tych a zo zaliatka Sestdesiatych rokov deviltnristeho'storodia :

Shakespeare:

Dejstvo IV.,

sc6na I.

Ben6tkY

What, is Antonio

here?

Antonio:,,Duke:

Ready, sosp,lease your

Grace.

Du[<e: I

am sorry for

thee: thou

a'rt oome to answer

A stony adversary, an inhuman

wretch

empty

Uncapable of p'itY, void and

mercy'

From any dram of

Antonio:

I have heard

Your Grace hath ita'en

great

pains to quality

course; but since he stands

His rigorous

oMurate,

And'that no lawful

means

can carry

rne

reach, I

do oPP'ose

Out of his envY's

am arm'd

My patience to his furY, and

To suftrer with

a quietness

spirit

The very tyranny and rage of

his'

Duke: Go one, and call the Jew into the court.

(Zlomhi z Kupca Bendtskeho,			48/76
		v LAMS,
publikovan6

	v Slovenskom
	divadle, rod.

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

Saudek:

,Doie: Je tady Antonio?

Antonio:

K sluZbim,

jasny ,Pane.

DoZe: Je mi it6

lito:

PiiSels odpovidat

Lalobci z

Lwly, melidSk6mu veskrz,

soucitu

neschopn6mu, bez nejm'enSi

Antonio:

jiskiidky s,litov6ni.

Vim, co VaSe Milost

rsi dala ptr'6ce,

aby oblomila

tu ,jeho tvrdost.

vsak neoblomny,

a leLlo prdvnim

prostiedkern

mi nelze

uniknout

j,eho zavislosti,

stavim

svou

trpdlivost proti

jeho vzteku

a obrndn

jsem

s klidnou mysli

sn6slt

zuliv6

ul<rutenstvi

jeho z65ti.

DoZe: Jddte a zavolejte

qdkdo

Zidal

pane. Tady je.

Solanio:

Za dveimi dek6,

(Wiliam Shakespeare, Vybor z dramat 1.,

NaSe vo,jsko, Praha, 1956,

267

-8.)

DobSinskf :

,,Spr6vca: NuZ di Antoni'o i"e tund?

Antonic: Ano,

sluZb6m Jeho milosti.

s tvrdirn, sta kiimei

Sprdvca: Lutuj,em la, Le m63,pr6cu

ieschopnirn

prof ivnilko,m, fleludskim bed6rom,

fiem6 afli a[<o

rnilosrdenstva, io

bez citu, a

mak l,ritosti.

Antonio: Poduv

som, Ze vSetko r6dili vinaloi'il,

aby

zmjeriili

jeho

kru'tuo za'chadzailja;

ale

posjal

zostlva zatwdili, a Le nlet zakonnjeho spuo- sobu, ktori ib,i ma vitrhnuv z jeho hr'oznerj rienivisti; jeho vzteku rnoju trpezlivos{ oproii postavim, a ozbr'oj,eni silc touito, p'okojnim duchorn rsiesjem, i tje najviit5je utkrutengtv6.

Spr6vca: Chod a zasolaj toho Zida nriter. Solanio: On dak6 pri dveroch; hla uZ ide. "

Dr€klad, ktorf si			Stftovn		hornog6nnost'			-by
	n6rokuje
Hii;;;litJ;;u				textu'		rarkfto	preklad
'zachovdva		"t"i""						po-

Prekladovir

riroveri

vddsich

risekov

.textu

(sdman'tickfch blokov)

predsiavuje ref

er u jrici

p r e

k I

Zodpovedajri

oozlidn6

iextu,

rnu

ripravy

zndme akod.adapt6cie,

ldkali"dcie

a podobne: Dotlikajn

dasti

origindtu. ako

.zvdd5a

ty-

-ma.kro5tylisti-okfch

pickf

priklad

rn6Ze poshiZif

tzv. predof,rodenskj, Ham-

let,

akj' sa hrdval

na slovenskych o,chotniCkycir

lavis-

kdch (resp. na tieto

ridely boi pripraveny)-

korr"u

osemndsteho

a za zatiatku

deviitn6sieho storodia. Jeho

predlbhou bol

rnadarsl<f preklad

Ferencza Kazinciyho,

ktory pracoval

na z,6klade

nemeckfch ,riprav Shakesiea-

ra.

Okrem

ko,mpozidnf,ch

trag6die,

ktor6 sa rieli

riprav textu ileni sa i polnta

v duchu

vilazstva

dobri nad

zlom.

Zomierajri nespravodlivci

a zlodinci (KrdI, Kr:i_

Iovnri),

nai,ive z,ostfuvajtt hrdinovia. priznainy je

z6ver:

,,Hamlet (stishnd jemu

ruku). Ladrtesi

Hle m6

hjdnd

matkal

Vy pak jenZ

v Zasnuti, a prostra5eni

., skrze my5l6nky

std rnn6 oblidili,

a t,outo pripadnosri

smrtedlnou

se ddsitd, budt6

sudmi m,ezi rnno,u,

a mezi

denemarskou

jist6 od

zemi,

o t6t

stra5liv6 pripadnosti; .jd. za-

v6s odekdvdm ponapraveni,

a vy v pochybo-

vilni vezici rn6

jm6no

k napraveni..,

(Anto1 pop,ovid a koi.,

Slouensky

predobrodenechg

Hamler,

Slovensk6

divadlo,

toi.. 12, 1964,

t.1, s. 10g.)

Prekladom

na rovine textu

treba r,ozurnief

takf si-

tu6ciu,

ked sa o p,reklade nerozhoduj,e

na r,ovine slor-.

fu62

alebo viet,

ceij,

ale ked

prekladovtu jednotkou

text. Je to sirudcia,

pri

chfrbajrlcich

,,ked

zhoCich

medzi jednotlivfmi prvi<ami

Lxt ako

1" schopnyi-

".1.k

vyjadrit' jednu

a tri is,tir

estetickii a vyznamovri

infor-

m6:ciu."52

elZe, ked sa prekladatel

usiiuje o ei<r-ivalent

cel6ho textu bez

toho, a,by dbal

na zhodu naprikiad

r-ie:

siov; rhrovei,

prekladu

sp,odiva

v to,m, Ze sa konJroa-

tuje text pre{<ladu ako cel,ok s textom origin6lu. Idedlnr

zykov znemd'riuie prek6dovanie rna niZ5ich rovin6ch,

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

Gi"pit" docieli posun Stflovo 'nosnf' teda tak'i' k'torf sune sap"r"uit.,, styt"rro*'kontexte priiimai ficei'litera-

J"a"

rriry ruSivo. Porovnalrne:

	slY5no Sumu gorodskogo'
"Ne
						ba5nej ti3ina'
Nad nevskoj
					gorodovogo
I bol5e net
								bez vina -
Gulaj, rebiata,
Stoit		burZuj				na Perekrestke
I v vorotnik						uPriatal
									nos'
				Zmiotsia S'erstu Zestkoi
A riadom
PodZavSi chvorst P'raSivYj Pes'
St'oit		burZuj,					kak		Pes golodnYi'
		bezmolvnYi, kak vopros'
Stoit
			mir,				lkak			bezrodnYi'
I starYj									Pes
Stoit za nim, PodZavSi chvost'
				(9.			rstrofa Po6mY Alexandra Bloka
				Duenadcat.)							€r

,,Drtes neozve sa vrava mesta' nad nevskou veZou ti5ina'

Niet Policaita - voln6 cesta' Fl6muite, chlaPci' bez vina

Nos Pod golierom, burZuj rnrzne a na rdzcesti st'oii dnes'

A s ovisnutfm chv'ostom Plzne

Pri jeho noh6ch starY Pes'

Stoji tam burZuj, nem6 slova' je ako Pes, ked strati kost'

A starf svet, Pes bez dornova' stoii tam s nim a ve5ia ohvost'"

(Preklad i"Uo*ltu Feldeka z roku 7967')

Prek6dovanie sa v prekladoch trmelec[<ei literatriry

100

	sa zved5'a prispOsobujfi tomu'to.l3.kY'
srekladatela				,
			vacslcn	se-
		na rovine,
	textu, najmd

	rovin6ch
i'yisrch
					tlak origindlu
				textu tento
			a sam6ho
		blokov
J t,i.ty.U

nap,ri'klad

na forrematickej

Ein$keho

alebo [<]asick6ho

pr"kludo"h vietnamskdho

-verSa do ru5tiny). Niek'edy

t6to iazykov6

,,neprdk6do-

vrstvy

lite-

textmi zasahuje aj vy3Sie

vatel'no,st" medzi

r6rneho textu.

Napiitie rnedzi origin6lom

a' prekladom

nie

jednotlivfch

r,ovin6ch textu

,ro"u"nak6.

Tlak jazlkovej

preklad bfva v5d3i na niiSich

Struktriry

origindlu na

roviniich

( Jorrema,tickej,

rnorf ematidkej,

lexikdlnei,'syn-

textu.

taktickej ) a

slaibne srnerom k vySSim rovin6m

zmendm,

KedZe t6ma v preklade nepodlieha

zdsadnfm

relativne naimen5i

d6 sa oda[<6vat, Ze tento tlak

bude

pri preklade obydajne

na tematickej rovine. Kedie t6ma

prech6dza

nepodiieha vddsim posllnorn, kompozicia

pr,ekladu

podstatnfch

zmien, 6o v5ak

z origirr'iilla

bez

neznam€n6,

Ze sa

{o pri

iazykovom'prek6dovani

usku-

dejin6ch prekladu n6ideme'nie-

todfiuje automaticky. V

jednotliv6

cel6 prekladatelsk6

len

pripady, ale

,,Skoly",

makro5tylistil<y

diela.

ktord najviidsrni

zasahovali

Je prirodzenl, Le tak<&o

prekladateldk6

met6dy nevideli

proklade. Tak to bolo na-

svoj ide6l v adekv6tnorn

postupy

sa preklada'telsk6

priklad v klasicizme, kde

pohybovali v hraniciach,,zjednodu5ujdceho"

alebo

preklada'tel oby-

,,voln6ho" prekladu. V takeito

situ6cii

prdkla-

kontext

dajne opri5ta m,odifil<adno-reproduktnf

kon{rontaino-

du a 'zalina sa

pohyibovat v fl<ontexte

kreadnsm. (O tom podrobnejSie'v kapi'tole

Preklad

v metakomunil<6cii. )

jazy'kovo-tema-

In6 je

situdcia,

ked preklad na rovine

tiokej nie je moZnf, ked v cielbvom iazyl<a

jiednoducho

prostriedku

za prootriedok

niet adekv6tnshs

'jazykov6ho

preklada'tel uehyluie

vfchodiskov6ho jazyka. Vtedy sa

pre'

tf'chto dvoch typov

k interpret6cii. Vymedzenie

prdkladu (sensu

klada,tel,skej

aktivity

vlastn6ho

Strufldrfunei typo-

stricto) a interpret6cie

sa viaZe

do pre[<6dovenie na

l6gii prekladov6ho xexta. Zatial

vlastn6ho pre'

niZ5ich rovin6ch rnd 'spravidla charakter

zrejme

vdi5i

a opericie

kladu, tlalk origin6lu

101

do r,ozlitnfch viznamwfch vztahov v kontexte majri
zilroveit ur,6it6 Stylistick6 rel6cie	a funkcie. S'trojovy pre-	50/76
		50/76
klad by bol z tohto h'ladisl<a	,,5tfluprosrty , vfrazovo

<<< < Предыдущая 1 2 3 45 / 85 6 7 8 > Следующая >>>

Соседние файлы в предмете Методика перевода

#
17.07.20231.3 Mб11151218432.pdf
#
17.07.202349.82 Кб42 Typy prekladu.pptx
#
17.07.202347.96 Кб9322364-translation-based-on-ogden-and-richards-ba0b9194.pdf
#
17.07.2023859.72 Кб11Bakalarska_praca.pdf
#
17.07.2023712.28 Кб10CHmutov_vkr.pdf
#
17.07.202337.19 Mб15dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast.pdf
#
17.07.20232.54 Mб7DP_Fanfiction_translation_Iva_Krombholzova.docx
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365-1.PDF
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365.PDF
#
17.07.202334.15 Mб10Metodika prekladu_1_OSNOVA.docx
#
17.07.202313.66 Кб9Metodika tlmocenia.docx