Добавил:

sussysatan Опубликованный материал нарушает ваши авторские права? Сообщите нам.

Вуз:

Univerzita Konštantína Filozofa

Предмет:

Методика перевода

Файл:

dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast

.pdf

Скачиваний:

Добавлен:

17.07.2023

Размер:

37.19 Mб

Скачать

☆

<<< < Предыдущая 1 23 / 83 4 5 6 7 8 > Следующая >>>

dramatic-

7/14/2019							diela
				aspdktov 1i'ter6rneho
	Hladisko komplexnosti

			pomocou		komunikadn6ho		mo-
	pstom moZno zndzorniL
						v pti'
	delu, .' ktorom ied'notliv6 aspekty sir' zachyten€
	siuinfch	rel6ci6ch:

Na z6klade uvedenyoh asp'ektov rn6Zeme prisiripit' k spresneniu metodifi<y rozboru t'ex'tu, pridom z pta' covne inBtrurk'ti,vnych pridin preberieme si j'edrnortliv6 aspekty talk, ako vyplfva'j'ri zo s,ch6my.

Komunikadn6 hladisko pr'edstavujri nasledui frce ot6z-

ky: ako sa pni vfstavbe urmeledk6ho diela , prejavuie fakt, Ze text je lkomunil<ain6 interakcia medzi autorom a prijernco,m? Akfm spdsobom sa vpisujri irdas'tnici 'li- tei6rnej komunikdcie do komunikain'ej spr6vy, ako vyplfva nerov,na{k6,,tkvalita ridastnikov komunikicie

,ra ,,kvalitu spr6vy, (textu)? Ako pdsobi rnedzidaswy a medzipries,torovy faiktor v lkomunirkdcii, a ako sa prejavuje v interpretadnom p'ostoji bddatela? Ak6 ie interpretadnd tolerancia vyplfvalrica z mapiltia rnedzi

tzv. virtuelnym, t' j. ided,lnyrn ditatelom a konkr6tnym dita'teIom?

Kormunikadn6 hl'adisko pom6ha zachytll mechaniku obehu sp'olodenskfdh hodn6t v texte, nirn sa oZiv'uje vychladnut6 'slovesnd Struktrira, a to pri pomoci re- kln5trukcievkomunikadnfch postoi'ov a ich Stylistickfch korel6tov texte. V5eobe'cn6 otdzky literirnej kornu- nikdcie sa Sp,eci{ikuiri v zvldstnych pripadoch komuni-

k6cie, ako sri rkornunikricia lyriky, epifi<y a kfch Z6ruov.

Ka'id,6 realizwanl [<omurni[<'6cia stvdta dal'Si kornu- nika'cnf rad (metako'mumikicia)' Keby 'taLkej rnoZnosti nebolo, dielo by zos'talo bez ohlasu. Tdza, Le bez komu- nik6cie niet metakornunikacie, plettl ai naopat<. Metakornunikadn6 hladisko pred'stavuje o'pozicia vfvi.'n * text

(vektor individu6lnosti a hi,storickosti). Na vyvin ume- nia sa rnoZno pozeral aj ako na neust6le prehi'ehajrice m,edzitextov6 rel6cie, generovaLn6 z imytuTzrr.t spolod'en- sk6ho obehu a z momentu, 'Ze u'menie a v flom aj lite- tatira, nei,ij{t zo ,,vzduchu , Ze nadvdzuii na predchfudzaiiee vfsledky. Na druhej strane text ako taky vyjadruje, multidimenzi'onalitu medzitextovfch vz{ahov.

Text z rnetakomunikadn6ho hladislka zahrnuje v sebe celri predchddzailca vyvinovfr cestu umenia v pri' slu5nej modifik6cii (tradicia). Text rn6Ze byt tleZ priamou wfslednicou predch6dzajriceho texiu, na ktorf reagoval (tzv. rnetatext).

Literdrny historik skrima medzitextovd vztalry pros- triedkarni mataiazika liter6rrnej hisrt6rie, a tto za irdelo, n p'oznivania zilkonitosti vfstavby umelec\i'ch textov, a ich n'istorick6ho zaradenia. Prekladatela zatiimaitt medzilextov6 aspekty ako lakt 'textu, t. j. ako probldm ich dek6dovania a postupn6ho znovuzak6dovania' Pre-

kladatel ako interprdt a kre6tor v jednej vo's'orbe rrnusi odhalit p,r,ojekciu medzitextovlich ztahov text'e ori- ginillu a p,ostavi{ si otdzlku, ak6 d6sledky vyplfvajrl z ich existencie prre pteklad, a to na rovine otgamizdcie

Stylistickf,ch prostried'kov. KaZdy m'etat'extovy prvok m6 ,svoje Specificl<6 postavenie v texte a Stylistick6

,,d6sledky . Tak je tomu aj vtedy, ked nevi'eme odhalit medzitextov6 rel6cie v u,mel,eckom diele, [<ed 'teda len intuitivne p,ocitujerne aluzivn'ost textu, jeho Stylizdciu

a p,od,
Ako si rnd prekladatel p'oradit s			tfmto l<omunikad-
Ako si rnd prekladatel p'oradit s
					StyIiz6'
nym rozmerom textu? eo s napodo'brlovanirn,
ciou a parodiz6ciou, Lktori ,,platila			pre d,obov6ho pri-
jerncu a taZko by ju pochopil dne5nf' ditatel
				prekladu?
	originSl,			neznivelizu-
Ak i,ch vypusti, neochudobni tfm		predlohy? Odpoved
je tematicki 'a vyrazovfr. variabilitu
43

http://slidepdf.com/re

21/76

7/14/2019

nemdZe byi jed'noznadn6, lebo 'si vy'

na tieto othzky

[<torymi v zdvojenei

vSetkych vektorov,

Zadurje

srihrn

podobe

manip,uluie Prekladatel.

jed-

Kornunikovani

spr6va ie

Strulcturovan6

ako

navonotk t€ma,

a iazyk'

repreaentuie

nolka,

ktorir

ziednotenie

{€'my a iazyka v texte sa pouZiva 'neiradid'ne

rt'fif." vyrnedzil p jem

5tj'1u21 r'o

via-

;*"

fiI".

rt.

1) ktorf

zietnocuie

t6mu

i"iy.ft

aspektoch

ako polem:

jazyk na jednei

t6mu a

zlednocule

texte, 2)

strane'

"-iLr:*

p6sobenim na druhei

vyrazovfm

stt"n" s ich

liter6rndho textu

Strut<tiru

Speciildcri

Si--ri"a*o""je

Specifick6

textov, vytyduiric prislu5n6

s'infmi

drui"ni

textov'

druhorn

osta'tnym

;;iyliterirneho textu voii

s3 v5eobecnei-

estotick6 qr6sobenie textl

6-;i"J;;.;je

literS'rny text

lcvalitarni, ktor6 m6

Si*i'nf*r""frni

spol,odn6 s

o'statnfmi'druhmi

textov'

umeleckei

interpret6cie predstavuje

Text'ov1i aspekt

organicky

interpret6cia

'textu a s fiou aj

teda vyrazovd

ko-

interpret5:cia'

Text ie vfsledkom

spoiunta druihov6

v'o vyrazo'

sa prelavuiri

int'era[<cii, [<tor6

riunikatnfch

Tak ako vy'razov6'

vystavlbe textu'

vej a i'Arrovej

patri do komunikioie ' ZLner fungu'je

iAwov| hlaclis{<o

ako rkomunifl<adnd

expedi'errtom a perci-

dohoda rnedzi

predstavuie

konvenci'on6lnos't Z6nru

pi"n,o*, priiom

'oe*arr"oi"

prliemca

KaZdf

Zilmov

textu'

i'funtovych sch6m'

prisluinfchrepertoiro'm

dis,ponuje istfm

'to

i'6mu

Priiirnanie

literrirneho

vzdelania'

v zavisiosti od

liter6rneho

vzdelania'

Syst6rn Zf,mov'

teda

ot6zkou

v liter6rn'orn

zakotveni

ich identi{ik6cia,

ako aj

metakomunilk6cie'

vzdelami. Je otrizkou iitatelskei

aspekt alko [<omu-

existuje i'6nrovf

Pre preilada,tela

Z6nrovou

medzi patridnou

ni[<ain6

dimemzia

"'s'ch6'rnou"

sch6m'

i'6nrovych

textu a reperto6rom

konkr6rneho

P'reto

p'rekladatel.

literatfra a si4:m

ktorjrmi

disponule

prelkladate'l'a-

nie

je i,6nrovi prot'tt"*t pre

zivdzny' ale

polia

vzhludom Tra rozdielne

L'6:nrav6

u'ltanit"", t

'trito

Vzhladorrn na

prijirna fice

literatriry'

vysielajricej

-sikuiod'nost,

prizmaky

Le L'6wov6

f,akolt"iirrros{ a

p6-

jedklotliv6 pripady

realiz6cie

ako

sri tspecifikovand

nemoZno vy-

Zrinrovej sch6my

vodnel

v'icLr'odiskovej

prekla-

pragmatiku

jednotni,

a'bsohitne zivdzni

tvoril

dania i,6wov po6zie,

Pr6zY a dr6mY'

v literdrnej

kornunik6cii je vlastne

Spolodenskf-obeh

a textu'

,,srih,ra" jednortlivfch v'dktorov

kornunik6cie

rje

potom aj

modelovanie

spolodenskei

SpoloCensfty

obeh

v texte funguje

rtexte. Spolodenskf o'beh

h,odnoty v

povrchovei

potorn

texte

d'voch rovin6ch:

'na

-r vine

viwtamy

jej

sri rromin6lnea)

t6my, ,[<de

nositelom

vyraz-ovimi

tva'rovfrnri pros'tried-

textu 5t'r,r:tlkturovart6

rovine ftmy

model'ovani'e t6my

kami; b)

na hlbkovei

opozicii

(

napr'

z6ikla'dny'ch znakovf

prostrednictvo,m

ako ich

zl€

atd' ),

hy * orri, svoje

cudzie, dobr6

ku triry,

aldbo-

prostrednidtvom

porn6t^e

zo semiotifi<y

re'sp. mjrtov,

dko ich

pozn6'me

p*jUt

ui.

archetyp'ov,

zasa

rte6rie

mftov.

p'odvojne, pni-

teda indi]kuie

Spolode

sfl<5

hodnota

rovi'na'mi t6my,

dirsponovat s obidvomi

d,om-,text nernu,si

zasa s takim

priv5edbeonfnn

alebo mdZe disponovat

Ze vlastne str6ca

'rozrner

hlbkovi"m m,odelom,

'hihkovf

tetty

P'orovnai napriklad

textu akrikolvek Specifickost.

(To

a pod'

poldesnutri literatriru

popul,drnej

literatriry,

sri krajn6

pripady.

)

i6in-

mdZe zvy5'ovat esfeticki

Spolod,enskd

hodnota

hodnoty textu r'1rvol6-

,r"ri

,t"*to,

zvy5o,vanie esrtetiokej

vzrasit j,eho spolodensl<6ho vfznama' Pre

in:terpre-

Stretnem'e sa

riou

tdto

tt6za velmi d6leZit6.

t6ciu je

textu na pr&lad' Spolodensky

napriklad pri

vjibere

v d$tej si-

na prekla'd m6Zu

angalnvawl

texty

udend

tuicii

pdsobit

v prijlmajiricorn

prostredi ,,estetic[<y"

pros-

hodn6t v dom6oom

napriel< tomu,

Ze v hierarchii

iitatel'sk6ho

rhodnotenia'

tredi

srt6ili

niZ5om sturpni

Tail<

,tornu

bolo v pripade

A. S. Chorniakova,

[<tor6ho

p6'sdbilo

v slo-

zdleltrtosti slovanstva

angailavanie,sa

polovice 19. storodia ,este-

venskom prros'tredi

druhei

tidky",

na-,rozdiel

od ruskej

sqrolodnosti, [<tor6

hodnotila

druhej

'strane

pretklady

lefrro dielo esteticky ni%Sie. Na

roz5irujri ich

spol'o6enskri

po-

diel esteticky

zdvailnych

pularitu

,ocenenie, aj

napriek tomu, ie

6a uZ

'spolo-

d,ensky a'ktu6lne rrehodno'tia

(antick6

literatrira)

Pri prekladani sa rnursia

u,viest

do siladu

zloFJt<y

http://slidepdf.com/re

22/76

7/14/2019

textu povrchov6 ,so zloZkarni hibkovfrni. Preklad jednej

zTobky sa nersnrrie

realizovat na rikor inej zlo'Zky. Je to

badateln6 najrnii

pri

prd<ladani po6zie, kde 'fe'tiS ver5a,

rfrnu a zvul<ove'j

vfsrtavby

u prekladatela nanri'S'a zav5e

jeho vztah [< hiblkovfm rozmeroln

textu, a dochridza

das,to k jeho zotre,tiu. Prdkladatel nem6Ze preto upred-

nos,trlovai len 'jednu rovintr textu, v opainom

pripade

by jefrro

preklad bol prdklado,m

len prislu5nej

roviny

textu a nie kornplexn6ho

textu alko umeleck6'h'c die a.

zixtizrd pti

Uveden6 aspekty u,meleck6ho

textu

sri

podoibe sa

rozbore originri,lneho

diela. V rozpracovanej

jednotlivfoh

tkapitol6ch.

Pri sle'do-

ni,mi stretnerrle

parci,6l'nej interptet6cii

varni darl5ej prohlema'tiky

i v

ktorfch

p'ri

budli t'o orienta6n6 body, na z|klade

a pri

me-

znalosti

Standardnej p,oetiky

ch6pani

textu

ako

literdrnej

ko'munrikiicie -

bu'de

rnoLn| rozpracovat

todiku analyzy konl<r6tneho

]iterdrneho diela

jeho

pr'ekladu.

1. MODEL LITERARNEJ KOMUNIKACIE

A PREKLAD

Uvahy o preklade zalinaji sa spravidla ,charakteri'sti- kotr vztahu medzi dvoma ,,staltickymi objektmi: rnedzi origi'n6lorn a p,rekladorn. V r6mci pozorovania tohto vztahrt aa zvydaj,ne pdhybuje filologickd kritika chfb a rnedosta,tkov pri realizo'vani zdmeny jedn6'ho jazyka

jazyfl<om, ak6 sa vlastne podla tohto chdpania
infrn
realizuje		v preklade. V ttridsiatych rokooh		n65ho sto-
r,odia, v		sri,vislosti s ndstupom f'unkdne a		Struktura-
listicky	orientovanej lingvis,tilky, zai,alii sa uplatriovat
progreoivndj$ie ndzory na preklad, ktor6 uZ nendstojili
	jazykwej
len na			sprdvnosti, ale zato vdd5mi p'raoovali
s pr,ekladorn ako			Struktirrou a textom. Tark,to ,orientovani
biidatelia		vystupovali predovSetl<fm proti priarnodiare'

mu ch6paniu adekv6tnosti prekladov, ako aj proti pu-

ristickfm zdsaho,m, ktor6 neci'tlivo zamietalivvSetky funkdne oddvod,nen6 rozhodnu'tia preklad,aitela rtexte.

Ako doklad funlkdn€ho waZw,ania tlich dias rn6Ze nrim poslriZit sftet zo Stridie O piehladu uerifl (7930), v ktorej ,sa autor 'zaaberd rytmickou chara[<teristikou desk6ho jarnbu a trocheja v porovna'ni rs r;trskfrn: ,,Pie- loZi-li se rusl<f vfraz ,dorstvyj ohleb' desl<frn ,ierstvy chl6b', nebude sporu o to,m, Ze je ,to pieklad vadrrf, p,cn6vadZ rusk6 ,dorstvyj', pies zhodn6 zn6ni a spo-

letnf privod s des'kfm ,detstvf', znamenl,,tvrdy', tudiZ pravf opak. RovndZ j,sotr desk6 a stej,nojmenn6 rusk6 mstra tak hlurboae rozdilnh svou,rstavbou, funkci, ridin-

kem, Ze tady je vl,as,tnd hom,onymi,ta. Pieklidri-li se teda rus1k6 jarnbidk6 br4seri ieskfmi ja,rnby (anebo obrricend), je rto vlastrnd pouh6 ko,nvendn'ost, a nikoli piibliZeni k origin6lu. Myslirn, Ze se um6lecky nejvic piibliZirme ,k or'igin6tlu tefrrdy, flrdyZ pro ohlas cizojazyd-

http://slidepdf.com/re

23/76

7/14/2019

forma, je'Z v kruh'u

di'la

zvolena

n6bo ba$niok6ho

f u n [< i'n 6, niko'li

forem dan6rho

h6snick6ho

iazyka

zevn6, odpovidd

lormd originilllo."zz

Mart'hesiua,

aj dal5i b6datelia

z dvadsiatych

aL'

V- Prochdzka, ako

irnplikovdli rny5lien-

n65ho,storodia

Styridsiatych,rokov

ku" z ktorej vych6rdza

sritasn6 te6ria

preikladu, 't'otiZ,

preklad nie -je len tira zilrr,lena

iazyka, ale fun[<dn6

'rfut;*

rovi'na prekladu

jednotlivfch prvkov.

T'extov6

na iktorej

r'ealizuie

octiva p.ito*

z6kladnou

rovinou,

'sa

zitnena te)itu

ale funkdne zddvodnen6

nie priamo,6iara,

literatriry za

text prijimajricej

literattri'ry

vysielaj{rcei

(invariantn6ho)

vyznamu'

"."n"""oim

zrakladneho

podla

pra-

ohidvoch textov

sa odohr6va

Porovndvanie

ktorfch nosi-

zna[<ovfcftr Struktrir,

vidiel

prek6dovania

na pri-

p'ravidl6 sa r'ealizujir

texty. Tieto

telmi

sri dan6

slu5nfch rovinich textu, poinric

hldskamj,

cez

slov6'

textu'

V/ber

pravidiel

o"ry,'uZ k

p'redstave ucele-n6ho

idiolektom'

vymeny

r'ealiz6tororn tejto

prJtoaolr"oiu

gramatilou

pr'ekladatela.

prudko rozvi-

sa-v5ak

Vi',ri* avalavania o preklade

samej

lilgvistiky'

ztrrdme'

;al,

to z6slulhou

-s'polodenskovednfch

discip'lin

fiioe

lingvisitilka,sa zo

I"iaitf.ati"i

interdisciplin6rnym

aspektom

Sie zaoberala

*oZrrort"*i jeho

uplatnenia

v spolodenrskfch ved-ach'

O}cern tejto

lingvistiky

uvaZovanie

i,n5pir6cie

-h adisl<

pribue-

silnf v'plyv

na dalSie

"y"it

ait"iplirn

rnala

inform6cie'

jazyku i ft'e6,ria

modelu rra oblast

spolo-

epiita.i,onr kybernetick6ho

lite-

sir naprlklad

te.rsiich (SpecifiClcich) vied, akjrmi

k zisterii'u'

rirna

veda,

'te6ria

p'rekladu, dospelo

Strukturovania prekla9"

pre

poznani'e zrtrkonitosrti

'nestati

hotovf vysledok'

ale

zauiirrral lenl o

't'ext

ako

s'am6ho diela' Tento

aj o p'r'oc€s vzniku

treba skrlmat

te6ria

vznii<

charakter textu rozpracovala

pohlad na

literdrnej komunikdcie.

sa dajri

kornunikainej sch6my

Aplil<iciou z6k1'adnej

na-

,v literdrnom

diele odkryt vyznaman1 vzlahy,lktor6

liter6rnej

ko'muni[<6cie'

Vlastnostou

zfv alrrre Strulktrirou

ozLlrarnu (diela, prekladu)

bytie

*"ZaCmihter6rneho

Je vstu-

pre niekoho

(Janusz

Slawifiski)'

Literdrny

obiekt

do fi.omunikatnej

,,hry"

rnedzi

vysi'elateiom

(ex'

|uje

			jednej
pedie,ntorn diZe auttorom) na					strane a prifermcoun
	teda iita"telom)				na . strane druhej.
'(percipien:tom
				pred:pokladi vSetkfch
Op,lnost liter6'rnej		lkomuq:r,ikri'cie
,troch ilenov komunikainej telaz.e:					autora, dielo i iita-

,teIa.

Perspdktiva liter6'rnpj komunik6cie otvori,la,teorii

prelkladu dal'Sie wfsfl<rimn6 moZnosti. O prekladartela sa za'Eala z.aujirnal z hlafiska jeho ,tvorivfch ,moZn'osti.

Tvorinni rsitu6ciu, v ktorej text pre\ladu vznik6, predstavu,je te6ria aks sri,trru viacerfoh komurnikainf'ch iinitelqv. Okrem otivlcy tvorivej strat€gie prekladatela

,je tu e$te probl6m, a[<ri ri]o,hu hr6 ,s6rn iitatel, a to

,nielecr v p,ercepcii textu, ale aj pri tvodbe textu pre-

,kladu. T\4rto o,blast wfrslcumnfch ril,oh sa nezahrnovala do trad,idnej poetiky prekladu, chilpala sa sk6r a[<o tli-

terdrny

sociologickf

ja .

Kornunikadnf

asp'ekt po-

rnohol odkryt zaujirnavl vztahy

medzi preildadatelom

,a iitafel'om,

ich

z6st'oj

v liter6rnej

[<omuni[<6cii. Od-

halurje n6rn,

do akej rniery sa diitatel svojirmi konven-

,cia,mi zridastriu,je

ura reakz{rcii preklardatelsl<6ho aktu,

do v5,etko od neho v ftexte a v liter6rnej

kornunific6cii

,,,z6visi". Ako vfchodidko pre na5e dalSie rivahy o pre-

poshiZi

klade v komuinilc6cii ndm

komunil<aEnf 'rnodel,

komunifi<adnd relaz

v ktorom sa

ventifl<dlne

konfron'tuje

prek'ladu,

pdvodndho d,iela

,s [<omunikainou

refazoudruhotnou.

,teda prvo'tn6

fl<ornunik6cia

s komunik6ciou

Autor

Texto

Ptijemca

akt

*"?Jff'riilij

---

prekladatel

Textp

Prijemcap -

akt u'lfffj

---

(Autorp)

rliterirnej komuni{<ricie

V teito l<omunitkadnej sch6rne vystupuje prekladatel dvojal<o: raz ako znovurealiz6tor prvotn€j liter6rnej komunik6cie (adviolost prekladatela od p6vodn€ho autora), po d'ruhf raf ako realizdtor nov6ho [<omunikain€ho akrtu. Prel<ladatel teda prijima autorsk6 inFtrukcie od p6vodcu, realTz'ortan| v texte origindlu

(zirweil s direlftivarni adresdta pdvod'n6ho oznalnu, tzv. vnirtorn6ho ditatela, ako 'ho nazfva Balcerzam.).

Prekladatel s6m, otv6ra,jrfrc novri. komunikai:ntt telaz, a

http://slidepdf.com/re

24/76

tvorbe textu

7/14/2019

reta-

preklad adresoval. V obidvoch komunikadnfch

'komunikain6

sirtuicie obi-

ziach sa teda konfrontujri

proces je

vjnslednou

dvoch prijerncov.

Prdktlada'telsl<f

expedientov, dv'ccLr

kon{ront6ciou

syst6mov dvoch

:exto\: a dvoch rpercipientov.

roz$irif

Uvedenf komuni adnf

model urnoZduje

rradidn€ vfsncurny

prekladu trojakfm smerom:

1) vztah

medzi autorom a p,rdkladatel,om

sa d6 posudzovat

zo stanovi'ska zilkladnych

komunikadnfch

posto'jov a

s mo,Znostami volby literdrnej

strat6gie;

2) podla po-

vahy pdvodnej

a odvodenej komunik6cie

,si

,kladieme

ol6zku, nako,lko

,sa prefl<lad

odli5uje

od origim6lu

vo vy-

stavbe textu ($tflov6, resp. druhovd povaha)

a a[<6 ie

rtu ostdva

ich z6vislost od komuniikantov; 3) napoko'n

situ ,cia prirjem,cov

originrilu

prekladu.

Pjntame sa na

posunu

na jeho

rozdiely iasov6ho i p'riestorov6ho

d6sledky v pr,ekladatelskej

kornunikricii.

Na mnoh6 z rychto ot6zok tradidna poetika prekladu

nevedela merit6rne odpovedat,

p'ret'oZe

,skrimala len r.e-

l6ciu origin6l

preklad.

Okrem

toho nardbala len

s pcjmami deskriptivnej

poetiky a

svoje

analytick6

nistroje derpala iba z konfrontainej

lingvistiky, resp.

zo Stylistiky. Chftbal 'tu pohlad

na preklad

ako t,ext

komunik6cii

na l<omun-ik6ciu

texte,

znamend

prekla-

novy dynamicky

pohlad na liter6rnuv

atktivi'tu

dania. Komunikadnf aspekt osvetluje nov6, nezndme

procesy, ktor6 sa usku'tod,fiujfi

pri

realizicii

ir,meleck6ho

texiu.

2. PREKLADATEL AKO

SUBJEKT

A EXPEDIENT

LITERARNEHO

KOMUNIKATU

Zdkladni rozdiel v 's,trategickfth

rnoinostiach

autora

a prekladatela

vyznieva v

prosp,ech i

neprosp'ech

prekladatela.

Specilickost pre'kladatelsk6ho

talentu,

talentu ,prertelovania', potvrdzuje sa nielen tym, ile

vynikajrici prekladarteiia m6Zu,byt s,lab'irni

origin6l-

ttyrn,

spisovate'lia

nymi spisovatelmi, aLe a,1

Le velki

dasto

boli slabfrni p,rel<lada'telmi. Nie nadarmo pu5kin

pri

istej prileZirtorsti nazval. prdklad

naj{aZ5irn

druhom

literdrnej

aktivity . TaZisko spodiva,

prirodzene, nie

v miere nadania, ale s[<6r v jeho Specifickosti. prekla-

da,tel

rnenej

viac

ako spirsovatel. M,enej -

pretoZe

jeho

umenie je ,,,sel<unddrne , via,c

lebo sa musi

vyrormat so vdetkfrni spisovatelmi, 'ktorfch

preklad6,

pazrnl rto,

poznali

oni, spdjat analyti,ck6 rnyslenie

s umeleckou

schopnosiou tvori{ podla

vopred urdenych

pravidiel

a uvidzal

text

origindlu do

,nov6ho

,kontextu.23

A[< hovorime o

moZnostiach 'tvoriv6ho rozhodovania

u aultora a

prekladatela,

treba kon5tatovat,

Ze expe,

dient

pdvodndho

ko,rnunikiliLu md ovela vddsie rozhodo-

vacie'moZ,nositi,

SirSi,e

pole ako prek,ladatel.

P6vodnf

aurtor rn|

disp,ozicii

ovela

viac

,moZnosti vytvdra{

rozlidn6

,,hem6

,situ6cie .

Autor m6 pred

sebou celir

estetickri a

,,p,redecteticlkri

skutodnos{,

vc vfbere

t6my

je rela,tivne

neobrnedzen'i

a mez6visl.f.

Prekladatel

v5ak

disponuje len so sku,todnosfou, ktor6

zalixovanA

texrte. Preklada,tel sa m6Ze ,,k pozat,extovej

sku-

todnosti

dosta{

Ien

cez text

a rnusi

akcep'tovat ako

tatkri. MdZe

'ju

meni{ iha

vt,edy, ked si

vyZadujd

interpre,ta,6n6 redlie

origin6lu.

Ked sa

prekla'da,tel od-

vol6'va

rna

re6lie

na in6 falkty skutodnosti z kultrirnej

sf6ry prijemcu pretkladu, vt'edy p,rekraduj,e'textovri

onto-

l6giu

vstupuje do mirnotextovej o,ntol5gie.

Akc pril<lad

,ru ,rylrZi ruirie

textovej

onLtol6gie a jej

StruiCtrirnej transp,ozicie

n6m tu rm6Ze poshiZit ,,i7l

znanie

O. F. Ba,blera o prekladaini

poeovho

Haurana:

,,Pro

dainy piipad, to

je,st pro svrij

pierklad

poeova

H-aur_ana,

zdiraziruji

pak piedem,

Le prilvl. nripad,

abych pieloZil tu'to bdsei, kterii piece

rpo

itiech dii-

vdj5ich piekladech ,tdie

vdci pro dedkotr iiteraturu uZ

nepiedstavovala

Z6dnou novinku, bylo

na ce16 pr6ci to

jedin6, co ,se

tak trochu p,odobalo tomu,

co lide,

kteii

nikdy

ni'dim

a k nidernu

ndbyli inspirovdni,

tak rridi

naz'i'va1i

inspiraci.

tomto

m,oZno-li rto tak nazvati

inspiradnim

momentu

nfs,ledovala

uZ jen pr6ce.

tdLkd a ov5em

tak6 houievnal6

pr6ce.

http://slidepdf.com/re

25/76

genesi Haurana nazvali

7/14/2019

svou stat

Sm€l-li

Poe

Cornposition, neodvaZtrli 'se nazvati po-

fnitotopny

z risili

;;^^k;

;

derpan6

pi"*r"att

b6:snd

a p'oznatkv'

;;ih

ziol6ni,

ol Translation'

aE by ol1e

Phitosophy

il,om;

t;;i;"

piekladatte'l-

rnohlo uiux'"ti rto, Ze rn'oie

;U-p;J

5la bezddky

postup'em

rnetodirkou

'zcela

,oo-ob"ZttE s tvrirti

praci

ib6snikovou'

je\

Poeovi

pln6

Refr6n byl

v6iirne-li ov5em

konlesim

vfchodiskem cel6 b6sn6' Ono ,Nevermore'

;;A;t*

v5i

jeii

je zdv6rem v5ech

ohni'sl<em

'chmury,

soustied6rra

v5echna i'eji inten-

kadenci, v ndrn

]e ich

.ii.

a uZ

bylo probldrnern pro re-

proto

nejltdZ5im

*6*Z vice

m6n6 ztroskotaly dosa-

produkci,

,t"

i.a"i

t.rL6

'neb'o

ddst piekladt-

tak6 valn6

pieklady a

tt'

tirnto

byla

refr6nem

"t*"ft

l"ryk&. St; o to, aby

"ula

te'ltdu'd6su a hrflzy,lkterd

bdsei

stavi

"rrg.r"uatusoused'stvi

knihy

K6heleth'

v niZ

ihned

icalr,si do

;;k-

ibez rltdchy: ,Marnost rrad marnost''

stoii slovo

il;,

neZ jsem pii hleddni pevnd

dlouho trvalo,

lak

slov Kaza-

postiehl

pro svrii pieklad

'spoiitost

,af.f"J"V

;il;t.h

,"frct.*

Poeo"ym, ale pochopil isem ihned'

tF:d

bylo

;r"*

Potvrzen'o

zde'na p'rav6 stop6'

ono

,ie itak6 v rslqvd ,ma'rnost' obsaieno

tim,

koZto ,reit"arn6i6i

'souhl6ska -

,the

mo'st producible

jakoZto

neizvudndi5i

.o.rorrurri'

.^f ,r

ndm zas,e ,o',

p'ouze

r^-"ftfa*^

,the

most

son'orous

vowel'

'stil'o

-nepiizvudn6 sla'bice'

JelikoZ

v5ak slovo

na vedleiSi,

1e iipodictcc

slabil<ou

piizvudnou'

:N*;;";"'

a kondi

cel6 jeho mi'sto

vyplf,ovalo

ly slovo ,Mu"no't'

",aiyf"

mohlo stdti

.r" ,r.rSi u lukoZto distf

trochei

"t V-l".

*i*i

on6 dru#

OdloZil isem

piiw:ulin|

slabiky'

""i

srdcem

a hledal

;;&

pr'ozatlmnd -

"e t t6Zkfm

1.1

Lt24

oa_ie.

Prdkladatelove

ternatick6'translorrn'6cie

viazan6

pdvodn6ho'denot6tu'

Vzhladom

lny vy znam

na invarian

prekladartela pri

poslanie a moZnosti

Sp."lfl"k6

zlolky diela

fakt

pokladS'rne

realizpvani temartickei

ako

ddleZitf'

za rovnako

""iUy **t"

rna prekladanie

tetlizilcie

prekladatels{k6ho vi'beru,

t€ma

d indil<dtorom

a'spdktu textu a iitate'lskej

kooikreti-

slohovo-druhov6ho

aurtor pdvodndho diela Siroki

zicie. Ak md vSak

pre'

skutoinosti ti

zo Ztvota,

rnoZnost

vyiberu t&ny zo

rklada,tel

trito

,rnorZnos{

rn6 rozhodne uZ6iu,

pretoZe

literartriry, z faktov

literrfunej

vyber6 zo skutodnositi

piod,rk.i",

diZe

vy erd ui,

tealizovan6ho

,,vfberu"'

pov'edat,

Ze by si

nemohol

a ne-

tfm v5ak nechceme

fakty

origin6lu

ko'nfront5cii

mal ov,erova{ tematick6

textu na p'reklad

skrisenostou' Vo1ba

so svo,jou Zivotnou

kde sa ikriZi niekolko

vonkajSich'

1e vSal tyrn miestorn,

politick6, ekono'mick'6

strat6gii i,spolodenskS, l<ultirrna,

a podoibne)

vnttor-

- napriklad

kniZnf trh, liter6rna

pre-

nou preklada'telskonr'strat6giou.

Vfber reprezen'turje

prislu5nej

oiby, odriZa

v5ak i na-

kladatelskri politiku

piitie medzi

uplatf,ovanirn

liter6rne

imanentrnych

aspektov pri prekladani a

ne5pecifickfrni

'z6uimami'

kui-

po'su'dzuje na zdklade

to<tu

Motlueciu-,rfberu

,trirno.spolodenskfch potridb

recipujriceho prositredia'

irnanentn6

potleby

pritorn aj vrnltornd,

Re5pakiui(r sa

prekladatel na po-

dielo vyber6

prekladania. PrisluBn6

li'teratriry.

zadi istej i,ilnrovej situ6cie

,svoj

tvorivy su'bjekt

Prekladatel

nern6Ze

upla,tnit

v priarnej

projekcii

vo vztahu

ku skutodnosti, tak a[<o

ju naopak rn6le zobrazovaiii a sprostr'edkova{ origin6l. Vyndra sa tu otiizka, rnd neiakfr moZnost liter,6rnei strat6gie. Ak v5ak chceme hovorit o ko'munikainej strat6gii prelcla'datela, 'zna'men6 to, Ze nemdZeme zos'tat len pri p,rrovnani jeho ,tvorivfch Sanci 'so Sancami autora origin6lu, ale ,budeme musiet vyjst z jeho postaverria v komunikadnei relazi. Sir :to moZnosli realiz6cie stra'tegickfch situiicii u pr'ekladatela.

E. Balcerzan v teito ,srlvislosti typologicfl<y rozliSil

vietkfrnniekol,kp komunikadnfchrnysli autorskfp'ozicii p'rekladatela.'5prekladPredo- md rekl , 'teda

diela sa,mfm naautororn, dalej polemickf preklad' a na- pokon avfudza uta,jeny preklad. Jednotliv6 typy pre- ,kladov rnoZno dokurnentovat aj falktmi zo slovenskej literatriry.

Predov5etlkfm 'je to vyrazny priklad Chalupkovho

http://slidepdf.com/re

26/76

7/14/2019

napisal po madarsky a potom

srirn prelcZil do .sloven-

d,ny. Jon65 Z6,bor,skf sa v kore5pondencii

s Jozeforn

Viktorinom zaoberarl rny5lienkou preloZit

svoje

diela

m,dardiny,

a to pre pripad, keby ich

v politicko

ku-rurnej situ6cii Ses,tdesiatych .

rokov devetn6stehc

s:o oiia

nemohol

vydat

po slovensky. ,,Bude

len

i- pripade krajnej

potr,eby,

pisal

roku 1865 ZAborsky

\-i.[<roriaovi, ,,Ze

sprdbujem sa na p,oli

literatriry

ma'

jedine preto,

darskej

objavit.

A sprobujem

nemoino

Zil bez pr6ce a Ze m6rne pracovat nechcem.

7-e ma

Madari nikdy za svojho poklada{ nebudir,

' -iem popredku s cetrou istotou.

'6 Hoci autorsky

pre-

siad Z6borsky

,nerealizoval,

rimysel

preloZil

vlastn6

riieio iu

zrejrne

bol a na

rimys,el

,sa viaZe

'tento

anena p6vodn6ho deov6ho

estetick6ho [<6du n

k6d

na odakdvania

ma-

'nadarskej

literatriry. Vzhladorn

darsk6ho pri'j,erncu a rn p'oiiadavky oficirilnej uhorskej

dielo

upravovat

cenziiry

Zilborcky hy bol mursel svoj'e

; ideovom zmysle.

Autorsky preklad este neznamen6 absohirfnu

zhodu

preloZen6ho textu ,s origin6lom,

totoinost

s pryovzorom.

Preio sa nedd odakivat talcfto

zlwda aj

napriek tornu,

Ze origindl

a preklad p'och6dzaji. od t,el

istej

os,oby?

pd-

Autorsky

preklad (naprikl

Samuel

Beckett

rodom z irska

plse diela po francrizsky a sim-

ich

prekladi

do angliitiny)

d6sledkom autorovej dvoj-

jazydnosti

a neznamen6 nid in6, ako otviranie vzawe-

(Kai:d6

i6ho textu smerom

[< nov6mu prijemcovi.

dvoj-

jazycnost

vlastne otvdra t'exty origin6lu

ako jedno-

znatn6,, teda uzavret6 srnerom k

dal3i,m

prijemcom.)

'novf

^{utorsky

preklad buduje

ko,munikadn'f

kan6l.

Ruii neopakovatelnost, uzavretost,

jedinednost,

indivi-

p6v,odn6ho jed'nojazykov6ho oznamu. Otvore-

duilnosf

,sti'.eranim

nost autorsk6ho prekladu sa prejavuje aj

hraaice

medzi pre,kladom a prepracovanirn. Autorsky

preklad

preklad ako kaidy

inf, ktorf

'nepochidza

od tej

istej osoby. Komunikadn6

schdma autorsk€ho

preklaCu

sa dd zndzornit takto:

(P)

A(Autor a preklada'tel v jednej osobe), Tr : text v jazykul, Tz : text v jazyku2, P1 : prijem,ca v ja- zykr;.y P2 - prijemca v jazyku2.

,s,6rn

osebe nezaruduje optim6he

Aulorskf preklad

vfsledky rcallzfucie prefldadu

vo vzlahu

k oiiginelo.

Tvoriv6

rozdvojenie

autora

prekladatela

v jednej

osobe e5te neznarmend

totoi.ny vfsledok , uiire ii

textov.

OtAzX<y autorsk6ho pr,erkladu

z kom,r:Lnikadndho a

tsrtov6ho

a,spektu

rozptracwala

sovietska te6ria pre-

kladu (A. M. Finl<el,27 L. Frizmarn).

Z6uj,em sovietskei

te6rie preikladu

o pr,obl6my autoprekladu

m6 aj socio-

logick6 pozadie:

popri existencii prekladov na

ziiklade

podriadkov6ho

prelkladu

prwaZne z jazykon neslovan-

skfch

repuiblik

Sovietsketrc

telom

sri autoprerklady,

tiZe zvdzu

vfznanrnym dini-

opakovan6 au,tors&6 pre-

klady toho ist6ho diela.

Tak6to

preklady

m6Zu skva-

litnit rirovei preklada'tel,stva

sk6r, ako preklady reali-

zovan6 na z6klade

filologick6ho

verSov6ho

p'r,ekladu

(P. Toper).

p,odriadkov6ho di pod-

Z porovnania

autoprel<ladu

prel<lado,rn

neautora

vyvodzujir

nasl,edujrice priuraky autoprekladu:

1. Z komurnikain6ho

aspektu

zdvaln6,

Ze preklada-

tel-autor nepreklad6 ,svoje

vlastnd

dielo pre seba, ale

adresuje ho in6mu prostr,ediu.

Au,topreklad

nie je komu-

preto

nikdciou p,re sdba, ale pre

infch.

aj akt pre-

n65ania vyznarrns. v

autopreklade

rn6 v

porovnani

s ,,norm6lnym

prekladom inf

fi2. 2.

Autopreklad

http://slidepdf.com/re

27/76

osebe e5te

7/14/2019

preklad bude zdrovei najtrep5ou

zmysle, Ze autorskf

sdm sa stane najlep5im

realiz6ciou origin6lu a i'e aator

(A.

M' Finkel). Ak sa

prekladatelom

svojho diela

posuny pokladajri

za nevyhnutn€,

u prekladatela

sa mdZu

3. V autoprdklade

s au:opreklade sri rninu,som.

zorriet hranice medzi prekladorn

autorskfm prepra-

coi'anim.

prekladatel-autor

v rel6cii

2. DruhA eventualita

preklade. Ide tu o

sproble-

nkaz,uje v tzv. polemickorn

m:trzovanie hcdn0t origin6lu

prekladatelo'rn.

auror p6vodn6ho diela

so sku-

moZnost polemizovat

m6Ze polemizovat

s autorom ie

ioinostou, prekladatel

s kto-

ist'6 vlastnosti

origin6'lu,

d.i-ne tak, Ze preexp,onuje

poru5it Ktatrit

Pritom v5ak nesLmie

rfmi nesirhLsi.

Specifikum

p'rekladu'

p'r-Prekladatelkl.dut Iu,

pretoZe

nov6tr'c

textu

poru5il

zadhovat

rnusi

pri

tvorbe

pozitivne,

musi dodrZa{

unosnri mieru,

'nep'olernick6

byt par6-

Preklad ne'm6Ze

nadvdzovanie

na origindl.

pre-

ale mu'si by{

polemicki'rn textorn,

diou alebo infm

lsrihiasnym nadviazanim na drigin6l'

kladom, iiZe

prekladu uvedieme Przybo-

Ako doklad polemick6ho

Majakov'sk6ho. Prekladatel

hyperbolizuj e

Sove preklady

prvky u Majakovsk6ho, polemizurjric

'ta'k

'T,. -ri.ro.

pre-

jeho patetickim

Stflorn'

Nepriamo

polemickj'm

kladom^s

prel<lad

Vijrtismartyho biisne Sz5zat

nirn

dal

r'oku

1860.28 Prekladatel

Jakuba doui.hrn *u z

nalavo woj

nesrithlas s promadarskfmi,

nacionalistic-

vlasteneckei hiisne,

Vcirci smartyho

hgli ioterpretaciarrni

lak-

Srivisi to

pla*'s.,f gm

prekladom

M6csaya'

-tom,

iase krizy romantick6ho

syst6mu

preklad v

^slovenskel

liltera'trire

rozliind

ideov6 funkcie'

spiial r'

p'clemick6 preklady

f koo too-

ddsledku

sa rnedzi

rozlidn€

typy

tzv' pre[<ladatel-

dajrl

zaradit

napriklad

sSch

verzii. Ide

preklady diel,

pri

ktorfch sa

pod

poetiky,

liter6rnej

ngrr-nY, resp'

k-a-

opiyvorn' sirvekei

to v$'eli-

koncepcia diela, a

ronu meni idmvo-estetick6

jakimi irpravami, napriklad

konfliktu

harmoniz6ciou

(slovenskf

Hamlet).

v preklade

predobrodeneckf

javi takto:

V komunitadnej sch6me sa polemickf text

P ------

F------------

3. Napokon existuje e$te komunikadn6

,situ6cia,

v ktorej

vzn*6 Izv. utajetry preklad. K

utajen6mu

prekladu

doch6dza

vtedy, ked autor vklad6 do nov6ho

diela ist6

segrnenty diela p6vodn6ho, tktor6

preloZil,

pridom chce filnlcdne a vfznamwo vyuZit

prvky

'tieto

,texte (parci6lny

v tlovom

vlastrno,m

p'reklad).

Ako priklad

utajen6ftro prekladu

uvedisme

tex,t Pal6-

(1870).

rikoVho

Dim,itrija

Samozvanca

Autor tu

za-

komponoval cel6 pas6Ze ,,prdkladu . N6jdeme v flom

nielen

ndpadnri

pribuznost

Stylistiikfch p,ostupov

s predlohou A.

S. Chomiakova (s

rovnornennym ni-

zvom), autorom neuv6dzanou,

ale

na niektorfch mies-

tach

doslovne

preloie'n6 prislu5n6

seg,menty textu.

Ci-

lu|6c z

Chomiakovov,ho diela, Paldrik sa

s autor,om

(polemickf

paradoxne

ideovo

rozchi'dza

p,reklad); pri-

leZitostne ho vSak nasleduje,

najrglfr

vtedy,

ked sa text

nepriedi

,jeho z6merom.

Uvedenii. rozporrnost

n6padnd

umoZriuje

ditatelovi tozoznal v texte existenciu

pred-

Iohy

zjavni

ideovri motivdciu prekiadu.

Nie

je to

teda

,,plagi6t

lebo v danom pripade

,sa v materinskom

jazyka,,re'korr5truujri

l,en

ist6 fragmenty cudzojazyt-

n6ho diela, p,ridom sa im priddva spravidla nov6

ideov6

a novy

vfznam.3o

Pal6rik vyuZil

p,reklad

funkcia

zdmery, na propagdciu vztahu novej

Skoly

rusko-poldk6mu

spo'ru 1863-1865.

Au,tor rrita

s tfm,

prijernca

jeho

identifikuje

dielo a

cha-

,,prekladovf

rakter.

Otdzka originality

z hladis,ka tirtartela

nie je

podsta,tn6,

ddleZitf

len komunikadnf efeh.

http://slidepdf.com/re

28/76

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

Je to teda nasledujrica
	>P
e47

TrJ---------- Pp

prekiadatela kornpletizuie aj

Komunikainri'strat€giu

:1. pt"Uua ,,2

drurhe ruky".

Ide o pripad

sprostred-

*"irl,i"n"

pr,eiladu prostrednictvom lazykov6ho

m6dia'

vtedy'

tijt6

prekladatel

aktivizuje'

ftq

p"r.*ci5lny

Preklady ,z druhe

ruky"

i"ryt

iavoai*y.

""p*"?

prwaZne

z informativnych

priEin'

""oituti i

vznikaji

medzi prdkladattelskfm

rozpotoirn

Sri determinovan6

pre'

moZnorstarni jazykovej tealtzdcie

programom a

vnritr'oliterirne,

teda ob-

Pridiny

rn6Zu

do l<torej sa pre-

potrielbbyt ajliteratriry,

ifjektirme.i".

z hladiska

tUaa. Exisftencia preklad'ov

,,2 druhej

ruky" sa

vfvoi

aj snahcu

dohonit

zame5kani'

niekedy vysvetlit

prcstiedia. (Tak to b'ol'o napriklad

v slo-

prilimalaceho

rolkov') Prdklady

tzv. matidnfch

,r.""k

li'terairlre

"z druhej ruky"

medzi literatrirami

nevznikali

len

koit,ir

(

sprostredkovatelskd'riloha

ruskfch

,rzdialenych

pri prekladani z din's'kei

prekladov

alebo anglickfch

alebo do sl'ovendiny a podobne) '

literatury

de5tiny

east6

sri

aj v li,teratriracLr

g'eograficky sice velmi bliz-

"vzdialenfch.

Porovnaj

sprostred-

kych, ale lurykouo

prekladov medzi-'nemeckou a

mja"u irloLu

desrkfch

m'edzi rusk'ou

a sloven-

litera,tirrou, alebo

slovenskou

skou litera'hirou

v devd,tn6stom

storodi'31

'sa da|6

zachylit

takfmrto

Preklady ,,2

drdhej ruky"

vzorcom:

komunikadnym

u--;^		Pp1
	Tpi	PP2
z

3.TEXT PREKLADU V LITERARNEJ

,KOMUNIKACII

Skutodno,s{, ile text prekladu funguje ako inrterakcia

rnedzi erqledientom a perci,pientom, vplfva ai na ieho charakter. Kornunikain6 fungovanie prekladu vyvol6va vela Specifickfch priznakov, ktor6 sa poci{uj'ri na po- zadi iitatelsrkdho prijrnu. V ddsledku existencie tfchto priznakov sa vyskytli ndzory, Ze text p're'kladu je a[<o- by sarnorstatnf li'ter6rny Zfrner, Ze S;tfl prekladu alebo jazyk prdkladu treba pcklada{ za auton6rnny jav.32

V iorn treba hladat pridinu nlzorov na prdkla'd ako na auton5m,ny jav, r'esp. i'6ner?

Prdklad je poku's o nov6 rieJenie origlndh1 o o,bja- vovanie novej podoby diela, o jeho nowf vfklad. Tento aspokt prekladu atco textu zvidza obydajne k charakte- ristike prekladu ako ,,experim'ent6lneho" textu resp. uZ spominandho i,6ru:u. K predstave Z6nrovosti p'r'e- kladu vedie aj ,s6rn fakt r,plyvu origia6lu na preklad, diZe tlatr jazykovej a vyrazovey Struktriry jedn6ho rtextu pri itvorbe druhdho textu ( ,,hypn6za origindlu"). S fiou sa s'tretneme najrnii pri prekladani z pribuz:nfch ja-

zykov, ked sa prdkladartel podriaduje origin6lu, alebo u prekladatelov zadiatodnikov.

Dal5ia iIfuzia tdnrwosti prekladu sfrvisi s ttym, i'e preklad je opalkovanfrn pokusom o rie5enie origin6lu.

Podobne je to aj pri up,latfiovani liter6rnych Zdnrov. Kai:dy Llmer je akoby realiz6ciou ist6ho univerzdlneho modelu Einru, naprift<lad s,lovensk6 rornantickii balada

29/76

literatriry, rfuovei

je realiz6ciou

7/14/2019

vyvodzu'je i'6rta'

pohodlne

anal6gie

teito

"el*i

origindl'u

pri

M"oft'oruasobnost rie5enia

kilol

;"J';-t

preklad nelestvuie

'nie

tb*l'in"u

;;&d;;:

rfsledkom

itu p,t*""iivisti

prekluattttttgttt met6d

doslejkom

liter6rnych

cielov

:Aate al

nri rvortre texru,

cie-

hladiska

liter6rnvchrla

p'o-

piau"

#'il;t*;;i'

ist6

Z6rue

m6Ze zrovnopr6vf,ovat

n*fif.a

napriklad pri

sa to

vedomia^' Stiva

ditatelsk6ho

zadi

autorov (koexi'srterrcia

a rzr'ovno-

'so

sridasn'ou

p'ro-

"*lf"a""t,starSich

Iiteratrlry

it6"U"t""t"

diel

s'tar$e

dukciou).

-*P;;;;""

auton6mneho iavu

-i"

'prekladov6ho

Stflu ako

dt'tarni pre-

rsfilade

so Specific'kirni

"S"'f. v

tieto priznaiky

sa vsetky

"i"

Navyse

ako textu.

trra,i

a[<o

z6rnern6ho

char

l<'teristikou

Sti'Iuprostriedlkov'

Te6ria

T**ia,a""it s

rternatickich

;;il;;tk""fch rtextu

l<onStatov ala, i'e na Sylis'tick"i 1"-

nrekladoveho

prvky ;rypick6 len

neexistuiri

ffi;'r*.;'.ilir*

v prdklade

'iste

zvl65tne pi"vky

p*-p'."f.f"a.

-"yrtit.r:,,

-t"

pre charakteristirku pre[dadu

niet

ddvJu

zvdtla prre ne-

priznadn€

ptvky sri

Tieto

Zarr*.

eio

a prvky' 'kt'or6

ale byt

*tozo

preklad,^

a.,l"""i''

't"

niidemeivslab5ich-mene doko.nalfchpdvodnf'ch

na-

na rnvsli

Kon[<r6tne

mdme

eti""trt'bezfarebnf

jazyk' nedostatky

v euf6nii

pritf"J"y*lx,ffi:;;;;

v eurytmii,

slovom -'i"tito'- t'o

ptezrhdza

i1ilY,:*

preklade'

prit"*"*t'origin6lu v

iazykovri "kreollzzrclu

a podobne."

sa preiar"uie?

p'refl<ladu a ako

druhovost

'Ot"tt""ost

istym srtupfiom

textu

liier6rneho

vyrazovfch vlastnosti"'Okrem

ieho

danf [<on-

"ot-S*bu.rruoiu

lliuzo l*tt.na

[<'tor6 sa

prvkov a po'stupov,

positupy"

tei't, obsahuie tento

prvky

-tretty

text.i

i's'tdho a'utora'

textrni tolho

,spolodn6 t ittg*i

k *C'*a

infch auto'

postupy spolodn6 s textmi

p*-ky t

a dalej

po vlarstnosti'

i'6urnt ai'

textmi dandho

rov, 1so .rS.*i*i

Vedla

li'ter6rnym text'om'

ktor6 prlshl.tt"'1'fr.

.'S"tttfm

teda

rovina.autorskei' Ziinro-

singulirnej

rwiny

'tu

vell skupinovei di srivefi<ej svojrdznos'ti ai' pn naivy5Siu 60

umeleak6ho Stflu v jeho v5eobecnfch znakoch' Sri t'o rozliin6 drovne litel6rnej Specifickosti,aliter6rnosti."3a

KedZe druhovost je vecou k6dova,nia V delk6dovania spr6vy, viaZe sa na kaiAy text zvl63t. tom zmysle je druhovost akoby korlkretizdciou istei albs'trakrtnej literdrneho druhu. Preklad je vtsak druhovfrn moschdelornmy origindhr, a preto ie iba v tomto zrnysle modelom abs'traktnej sch6my liter6rneho druhu' Dtu- hov6 vlastnosti sri v preklade ,,rozpusterr6" do Speci- iickfeh vyrazovych matric tak, ako v l<aZdom inom texte. Druhovost v pre'klade existuje len na rovine

liter6rneho,,parole".

Prekladatel ako prljemca textu origin6lu urduj'e druhovf chara[cter, p'ridom sa sjrravuje konvenciami literatriry, z ktorej preklad6, ako aj ko,nvenciami, 'do ktorei prekladd. Pritom ako orientadnf bod pri ur'do-

,vani pola, v ktororn',s'a nachddzal originiil, poshlZi mu rekon5trukcia sp6sobu, ako srlvekf prijemca reagoval na p6vodn6 dielo.

2) Druhovf charakter prdkiadu urdujri lkonvencre tvorby, 'liter6rneho k6nonu, ktorfm rsa spravuje p6vodca a prekladatel, konvencie odakiivania ist6hoatypu textu, konvencie istfch spdsobov vyjadrovania po- dobne. Je to druhovost nie na rovine textu, ale na rovine liter5rnej klomunikdcie. Na tejto rovine nepracuj,e prel<ladatel s' konkr6tnymi priznakmi literdrneho druhu, ako na rovi'ne textu, ale s a'bstrak'tnou predstavou literdrneho i,6mu, ktor6 slirZi p're pri.'jemcu ako konvencia. (M. Glowifski v tejto ,srivislosti p'rirovniva oznaienie lit,erdrnelho druhu oznadovaniu twaru n6- lepkou. )

Ak6 praktick6 ddsledky resp. in5trukcie vyplfvajn pre prekladatela z komunilcadnej interpretdcie druho-

vosti prekla u?	,
Pri preklade origin6l op'riSfa ,svoje p'6vodn6			druhov6
	jeho
pole, dirn s'a ruSi		druhwd zaradenie,	meni sa
druhov6 stratifikricia textu. PoZiadavka, aby preklad
nap'lno realizoval druh,ov6 vlastnosti origin6lu,			je vlast-
ne abstraktnou predstavou. Tr6:to predstava n6Ze v5ak
shiZit na meranie	odchflok lkonkretizicie druhovfch
		61

http://slidepdf.com/re			30/76
		prijemca
		odakdva istf	[<,olorit. Prijemca paradone
	dochddza

<<< < Предыдущая 1 23 / 83 4 5 6 7 8 > Следующая >>>

Соседние файлы в предмете Методика перевода

#
17.07.20231.3 Mб11151218432.pdf
#
17.07.202349.82 Кб42 Typy prekladu.pptx
#
17.07.202347.96 Кб8322364-translation-based-on-ogden-and-richards-ba0b9194.pdf
#
17.07.2023859.72 Кб11Bakalarska_praca.pdf
#
17.07.2023712.28 Кб9CHmutov_vkr.pdf
#
17.07.202337.19 Mб15dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast.pdf
#
17.07.20232.54 Mб7DP_Fanfiction_translation_Iva_Krombholzova.docx
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365-1.PDF
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365.PDF
#
17.07.202334.15 Mб10Metodika prekladu_1_OSNOVA.docx
#
17.07.202313.66 Кб9Metodika tlmocenia.docx